4.
RZ Lovichovec
22.7 - 31.7.2005 - 77 účastníkov


1.
Horský hotel Kráľova studňa
2002 - 15 účastníkov


Záverečná správa z 19. ročníka LŠT Koník

 

   Letný šachový tábor Koník má za sebou, napriek nie príliš ideálnym podmienkam spôsobeným COVID-19, svoje ďalšie pokračovanie. Bez prestávky si to tak namieril ku budúcoročnému okrúhlemu jubileu. Prebiehal pod organizačnou taktovkou KŠN Bratislava, ŠKM Dunaj, ŠK Osuské a MŠA Interchess, pričom za pomoc pri zapožičaní šachového materiálu týmto ďakujeme aj NŠK Nitra a Spolku vojenské historie Valtice. Keď už sme pri úvodnom poďakovaní, rozhodne nesmieme opomenúť pani Danu Kondrótovú, vďaka ochote ktorej sme dostali na tento ročník Koníka podporu v rámci zamestnaneckého grantu nadácie VÚB pomáha a ktorá na tomto podujatí participovala.

 

   Počtom účastníkov číslom 106 síce Koník svoj rekord ani zďaleka neprekonal, no situácia vo svete i na Slovensku, ako aj zdravotno-bezpečnostné opatrenia pod taktovkou Úradu verejného zdravotníctva, dlho sľubovali ešte menší počet a na schválenie podujatia RÚVZ sme taktiež čakali do poslednej možnej chvíle. Aj preto sme, nie vlastným rozhodnutím, držali vo veľkej neistote nielen vás, ale aj samých seba, keď sa v hodine dvanástej riešili viaceré objednávky (napríklad tričká), tabuľky, či mnoho dôležitých zoznamov. Uvedomujúc si váš veľký záujem o toto podujatie sme však išli nielen do finančného rizika, ale aj na (či skôr za) hranu časových limitov. A s odstupom času môžeme radostne konštatovať, že toto rozhodnutie sa ukázalo ako správne.

 

   Budúci rok by mal Koník osláviť svoje dvadsiate narodeniny a ak sa nič vážne nestane, mal by pokračovať vo svojom tradičnom termíne, v strede školských prázdnin (23.7.2021 – 1.8.2021). Ale to už poriadne predbiehame a poďme sa preto najprv venovať jeho čerstvo ukončenému devätnástemu pokračovaniu...

 

   Aktuálna situácia na Slovensku a vo svete si vyžiadala svoju daň a museli sme pristúpiť ku prísnejším opatreniam. Pri úvodnom nástupe sme dovnútra areálu púšťali, samozrejme po absolvovaní merania teploty bezkontaktným teplomerom, už iba účastníkov. Rodičia si museli pri prezentácii vystačiť s odovzdaním dokumentov a pohybom v exteriéri. Všetko sa odohrávalo za nosenia rúšok a aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým za zodpovedný prístup. Zdravotné potvrdenia mali pri nástupe k dispozícii nielen všetci účastníci, ale aj vedúci, takže aj byrokracii bolo učinené zadosť. Druhým výrazným obmedzením bolo rozhodnutie o zákaze akýchkoľvek návštev počas celého trvania tábora, takže sme sa s viacerými záujemcami z radov bývalých účastníkov tento rok nestretli. Rovnako sme tak postupom času upustili aj od pozvania špeciálneho hosťa, takže sa objaví možno už o rok. Záverečný deň taktiež prebiehal s obmedzeniami, keď inokedy prístupné záverečné vyhlasovanie bolo tentoraz bez účasti rodičov. Ako náhrada sa však dalo sledovať cez livestream na FB Klubu šachových nádejí.

 

Tak, ako po minulé roky, šachová kvalita účastníkov bola na vysokej úrovni, veď sme na tábore privítali celkovo 6 z 8 aktuálnych majstrov Slovenska z MSR mládeže 2019 (v kategóriách do 8 až do 14 rokov), 13 medailistov a spolu až 22 hráčov (v oboch prípadoch takmer polovica), ktorí sa umiestnili do šiesteho miesta vo svojich kategóriách. Perličkou je, že z kategórie D10 sa okrem jej víťazky zúčastnilo ďalších sedem hráčok z výslednej TOP8.

 

   Aj tento rok sme mali, rovnako ako počas tých minulých, medzinárodné zastúpenie, keď okrem 104 detí zo Slovenska, úspešne zastupovali zahraničie David Juračák a Antonín Zemek z Českej republiky.

 

   Akémukoľvek počtu účastníkov musí zodpovedať aj adekvátny počet vedúcich. Nám sa v priebehu roka podarilo predbežne dohodnúť takmer kompletnú zostavu, ktorá však bola ešte tesne pred táborom v ohrození, nakoľko pri obmedzení na 80 detských účastníkov by sme mohli vziať okolo 10-12 vedúcich a mňa by čakala náročná Sophiina voľba, kto z vedúcich sa zúčastní a kto zostane doma. Našťastie to dopadlo ideálne, pretože počas tábora má každý na starosti svoje veci, má s nimi často aj dlhoročné skúsenosti a tak by akýkoľvek výpadok ľubovoľného článku tejto reťaze narobil len a len problémy. Tento rok vyšlo aj oslovenie zaujímavých mien pre tréning vyšších skupín a premiérovo sa tak v prvej časti tábora najlepšej pätnástke venoval najmladší slovenský veľmajster, Jerguš Pecháč. Následne ho vystriedal skúsený metodik spoza západnej hranice - veľmajster Robert Cvek a Jerguš sa následne presunul do nižších skupín. Nám ostáva veriť, že si obaja svoje účinkovanie na Koníku užili. V drese vedúcich bola tento rok úplným nováčikom Annamária Huttová, pre ktorú však vôbec nešlo o neznáme prostredie, pretože sa podujatia v minulosti trikrát zúčastnila “z opačnej strany“.

 

   Je už pomaly axiómou donekonečna opakovať, že z môjho pohľadu bol posledný ročník zatiaľ organizačne najlepšie zvládnutý. No nebolo tomu inak ani tento rok. Po hladkom štarte nasledoval relatívne hladký priebeh, keď ku nemu prispelo nielen šťastie na počasie, ale aj vysoká iniciatíva vedúcich jednotlivých disciplín a ich snaha o čo najlepšiu koordináciu. A záver, ten bol dokonca luxusný. Ešte nikdy sa nám totiž nestalo, aby som “ako kapitán opúšťal loď posledný“ už pred 16:00. Náročná nedeľa, kedy nás vystriedali dve výpravy (60- a 90-členná) a zároveň sme museli dodržiavať zdravotno-bezpečnostné opatrenia, však dopadla na jednotku z hviezdičkou.

 

  Pri večerných a nočných poradách bolo povinnou rutinou sledovanie predpovede počasia a na základe neho bol vždy stanovený program na nasledujúci deň, spolu s presným časovým harmonogramom viacerých simultánne prebiehajúcich disciplín. Nezabúdalo sa na zabezpečenie záložného plánu, ktorý sme však nakoniec využili iba raz či dvakrát. Počasie nám totiž tento rok vyšlo takmer podľa našich predstáv, keď po celých desať dní boli teploty viac či menej prijateľné a za celý čas zapršalo iba vtedy, keď nám to obzvlášť nevadilo. Operatívne sme tak prešli iba na vnútorné aktivity a vonkajšie sa postupne dobehli v priebehu tábora.

 

   Čo sa týka zdravotných problémov, situácia bola rovnako pokojná ako počas minulého ročníka, ak nie ešte pokojnejšia. Napriek tomu sa ale nedá povedať, že by sa naša zdravotníčka, Mirka Makovičová, nudila. Okrem úvodnej kontroly pri príjme účastníkov sa pravidelne starala o podávanie liekov, ako aj riešenie menej vážnych zdravotných komplikácií či zranení. Po dlhej dobe sa však stalo, že sme neboli nútení navštíviť pohotovosť v Bojniciach.

 

   Za veľké množstvo fotografií, videí z jednotlivých dní a zabezpečenia livestreamov vďačíme Martinovi Očkovi. Počet fotografií, ako aj ich veľkosť, bude nutné istotne zmenšiť. Množstvo z nich bolo možné nájsť už počas priebehu tábora na FB konte Klubu šachových nádejí, kde boli pravidelne umiestňované za výraznej pozornosti rodičov a rodinných príslušníkov účastníkov. Za starostlivosť o kuchynku, rozdávanie desiat a olovrantov vďačíme už tradične najmä Zuzke Diviakovej, ktorej asistovala najmä už vyššie spomenutá Mirka.

 

   Každoročne máme snahu o búranie štyroch stien brániacich rozvoju každého hráča, t.j. šachový tréning, psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Upratovanie izieb a následné „odmeny“ v podobe cvičení majú učiť systematike, a keď sa to na prvý či druhý pokus nepodarí, majú aspoň vplyv na fyzickú kondíciu účastníkov. Rovnako funguje vylepšovanie kondície pri zabúdaní vecí (často hodnotné mobily, peňaženky s hotovosťou, časti oblečenia, atď..), prekročení večierky, používaní „vybraných slov“, nenahodení partií do spoločnej databázy, riešení prípadných nezhôd fyzickou cestou a ďalších iných zaujímavých aktivít. V týchto aktivitách však nastal tento rok výrazný útlm, keď v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi “nebolo čo riešiť“.

 

   Budíček a ranné rozcvičky, najmä pod vedením mladších vedúcich a Tomáša Peričku, ako aj športové disciplíny a najmä iné fyzické aktivity „za odmenu“ vylepšovali kondíciu niektorých účastníkov a čiastočne míňali ich energiu. Číselne však ich počet výrazne klesol aj oproti minuloročnému rekordu. Drvivá väčšina účastníkov bola absolútne disciplinovaná a aplikovala princíp zdravého rozumu a prípadne stačilo jedno upozornenie a bolo po problémoch. Najstarší účastníci sa stali lídrami nielen v rámci šachu a športových disciplín, ale aj v správaní. Za to im patrí veľká vďaka. Museli sme síce riešiť aj zopár menej pozitívnych vecí, ale asi nič z toho nebude také žeravé, že by sme na jesennej chate vedúcich mali urobiť “už od stola“ určité definitívne obmedzenia v účasti. Za spomenutie stojí určite aj špeciálna tanečná rozcvička, ktorá si našla množstvo svojich fanúšikov, veď asi štvrtina tábora sa na ňu hneď po absolvovaní raňajok dobrovoľne vrátila J

 

   Čo sa týka stravovania, kuchyňa opätovne potvrdila svoje kvality a raňajky, obedy a večere sme riešili tradične priebežne, nakoľko kapacita jedálne je nižšia ako počet účastníkov a najmä niektoré partie šachového turnaja boli omnoho dlhšie, ako bolo v harmonograme vopred plánované. Desiatu sme rozdávali priamo v jedálni, alebo na ihrisku, olovrant občas poobede a niekedy sme ho využili ako druhú večeru.

 

   Pitný režim bol zabezpečený priamo v jedálni nádobou, do ktorej bol dopĺňaný čaj resp. jemne osladená malinovka. Každý z účastníkov navyše dostal pokyn vziať si so sebou vziať plastovú fľašu a mohol ju tak využívať namiesto, oveľa rizikovejších, sklenených pohárov. Predišli sme tým aj možným zraneniam, a najmä tým bola ľahko vyriešená možnosť pitného režimu nielen v hracích miestnostiach, ale aj vonku pri športových aktivitách. Niektoré fľaše sa ocitli aj v lese, či už počas orientačného behu, alebo nočnej hry.

 

   Ubytovanie bolo zabezpečené v komplexe GO Kľačno, pričom chlapčenskú časť tvorili, tak ako naposledy, iba tri poschodia a dve izby na prízemí a dievčenskú časť jedno kompletné poschodie a jedno viac ako polovičné. Dievčatá tak stabilizovali svoje počty a postupne vytláčajú chlapcov z prízemia. Ak sa nič prevratné neudeje, odhadujeme, že budúci rok definitívne obsadia už dve kompletné poschodia.

 

   Okrem ubytovania a jedálne sa v komplexe nachádzali aj priestory na šachový turnaj, učebne na tréningový proces, tri stolnotenisové stoly na turnaj a telocvičňa. Tak ako minulý rok, všade fungoval internet, ktorý nám zjednodušoval prácu a mali sme vďaka nemu možnosť dávať na web podujatia priebežné výsledky disciplín a už vyššie spomínané fotografie, videá a livestreamy. Aj keď občas potrénoval našu sebakontrolu, nakoľko občas na niektorých miestach vypadol.

 

   Po minuloročnom pokuse sme opäť siahli aj ku obmedzeniu týkajúceho sa mobilných telefónov, a tak ich mali účastníci k dispozícii v období iba medzi raňajkami a začiatkom poobedného programu.

 

   Aplikácia na nahrávanie výsledkov viacerých disciplín cez mobilný telefón dostala po troch rokoch výrazný update, keď bola premiérovo použiteľná pre všetky disciplíny. Nejaké muchy sme vyriešili už v priebehu tábora, niečo až po jeho ukončení. Vďaka nej sme jednak mohli ľahšie zistiť, či sa už nejaký zápas dohral a taktiež sa rovno aktualizoval na webe Koníka. Nemuseli sme sa preto po niektoré informácie vracať vždy k našim notebookom, používať mobilné telefóny, vysielačky, FB skupinu vedúcich, či priamy kontakt. Do budúcnosti by bolo isto ideálom vytvorenie softvéru, ktorý by rozpísal do denných harmonogramov všetky disciplíny tak, aby si družstvá, prípadne jednotlivci, časovo neprekážali. Niečo v zmysle “problému obchodného cestujúceho“ modifikovaného pre Koník. No keďže toto je čistá utópia, bude potrebné vymyslieť aspoň to, ako maximálne zefektívniť aktuálny poloautomatický systém.

 

   Po prvej večeri prebehol, kvôli dažďu neplánovane vo vnútorných priestoroch zariadenia, príhovor a žrebovanie účastníkov do jednotlivých družstiev. Nasadenie do jednotlivých košov bolo, ako vždy, na základe šachového ratingu, veku a športovej zdatnosti. Premiérovo konzultované nielen v rámci kolektívu vedúcich, ale aj s bývalými či súčasnými účastníkmi znalými veci. Samozrejme, nie vždy sa dá vyhovieť všetkým, a to napriek snahe o čo najférovejšie rozdelenie, ale máme rok čo rok snahu sa o to aspoň pokúsiť. A vyzerá to tak, že tento rok sa to aj podarilo, pretože rozdiel medzi prvým a dvanástym družstvom bol v súťaži najnižší (iba 197,5 bodu), odkedy sme zaviedli rozšírenie bodovaných aktivít o 15 disciplín tímovej súťaže (rok 2015).

 

   O nezávislé žrebovanie sa postarali naši najmladší účastníci, ktorí vyberali z vrecúška papieriky s jednotlivými menami a vzniklo tak 12 družstiev. Ich originálne názvy uvádzam v abecednom poradí: 100%, Babky na trhu, Horiace pukance, Lietajúce kaktusy, Martes Martes, Morské mydlo, Nenásytné pandy, Pajcnuté diplomky, Sami so sebou, Uškove očká, Visiaci pešiaci a Vychillená deviatka. Každé družstvo tradične dostalo plátno na vlajku a vytvorilo nomináciu jednotlivých členov družstiev do tímovej súťaže zloženej z 15 rôznych disciplín. Oproti minulému roku v nej boli novinkami Rozprávkový kvíz a Šach 960, kým výraznej obmeny sa dočkalo Frisbee. To bolo do tohto roku oveľa statickejšie, no v novom šate už priestor na oddych naozaj neponúka.

 

   V bodovaní izieb bol rozdiel medzi prvými a poslednými priepastných 57,5 bodu (pri maxime 90), no celkový priemer bol opäť vyšší ako všetky doterajšie ročníky. Nakoniec systémom štart-cieľ zvíťazila izba č.8 (Michaela Búryová, Natália Havaldová, Hana Horváthová, Alžbeta Kapolková, Sophia Valentová) s bilanciou 89,5/90 a ziskom ôsmych hviezdičiek. S minimálnou stratou pol bodu skončila na druhom mieste izba č.303 (Róbert Bajnok, Tomáš Béreš, Karol Borsík, Patrik Kuna, Alex Matejov, Maxim Matejov, Tomáš Svorad), čím sa stali zároveň najlepšou chlapčenskou izbou tohto ročníka. Tretie miesto si pre seba vybojovala štvorka z izby č.117 (Stella Čarnecká, Mária Mederlyová, Lucia Ševčíková, Jana Šošovičková), ktorá mala rovnaký počet bodov (89) a aj rovnaký počet hviezdičiek (6) ako 303-ka, no o ich bronze rozhodol nižší počet bodov z náhodnej kontroly. Bez zmeny ostali aj pesničky s gitarou na želanie, pre najlepšie izby v rámci bodovania izieb, tzn. pre všetkých, ktorí v daný deň dostali desiatku. Nakoľko by sa však niektoré dni večierka výrazne posunula, kým by sa stihli fyzicky odohrať na všetkých izbách, museli sme pristúpiť aj ku hromadným koncertom všetkých “desaťbodových“ v priestoroch jedálne.

 

   Prekážkový beh sa stal korisťou družstva Vychillená deviatka, keď zvíťazilo s náskokom takmer 13 sekúnd. Druhé miesto obsadili 100% a tretie skončilo Morské mydlo. V jednotlivcoch zvíťazil Adam Badinka, o 1,27 sekundy pred strieborným Samuelom Havaldom. O ďalšiu necelú sekundu zaostal bronzový Matúš Krivošík.

 

   Orientačný beh sa tento rok obišiel bez neplánovaných prekvapení. Táto disciplína je nielen náročná na organizáciu, ale aj na samotné vyhodnocovanie výsledkov, no najväčším víťazstvom pre vedúcich je platnosť jednoduchej rovnice „počet štartujúcich účastníkov = počet účastníkov v cieli“. Tento rok sa to opäť podarilo, keď sa všetkých 105 bežcov vrátilo do cieľa. Viacerí si trať ku svojej škode skrátili, občas si dal niekto v lese time-out a “zapáčilo sa mu tam“. Víťazom orientačného behu sa stal Karol Paluska, na druhom mieste skončil Vladimír Bochnička a tretí skončil Juraj Oružinský. Ten vyhral súboj o bronz o štyri sekundy, čo znamená vlastne iba jeden zapamätaný obrázok navyše, bez udania presného čísla (bonus 5 sekúnd).

 

   V známej disciplíne kameň - papier - nožnice sa hralo opäť K.O. systémom a postupne naberali súboje na vážnosti. Hralo sa na dva víťazné sety do 11, pričom rozdiel musel byť 2 body (11:9, 12:10, atď..). Kolá sa odohrávali počas rozcvičiek a inak všade, kde sa dalo, čo prispelo ku výraznému urýchleniu celej disciplíny. Jej víťazom sa nakoniec stal Jakub Orgoň, ktorý vo finále vyhral 2:0 na sety s druhým Matejom Bidulským. V zápase o tretie miesto uspel rovnakým výsledkom Alex Bartal, keď zdolal Matúša Krivošíka.

 

   V šípkach účastníci “hádzali ako prišli“. To znamená, že samostatne, po dvojiciach, či po trojiciach a pod... Následne najlepších dvanásť zo základnej časti postúpilo do dvoch semifinálových skupín (na postup bolo potrebných 385 bodov, o tri viac ako minulý rok). Ďalej z každej z nich postúpili do finále dvaja najlepší priamo, a zo zvyšku dvaja ďalší, s najvyšším počtom bodov. Víťazom, respektíve víťazkou, sa stala opäť Lucia, tentoraz však Lucia Ševčíková (desiata po základnej časti, no víťazka jedného zo semifinále) pred Ninou Kubíkovou (dvanástou zo základnej časti, no druhou zo semifinále). Tretie miesto pre seba vybojoval Tomáš Svorad, ktorý po štvrtom mieste zo základnej časti a víťazstve v semifinále zaznamenal práve vo finále svoj najhorší výkon. V družstvách boli suverénne najúspešnejšími Babky na trhu pred Horiacimi pukancami a družstvom Uškove očká.

 

   Turnaj v pétanque sa hral systémom dvoch šesťčlenných skupín. V jednotlivých zápasoch, hraných na štyri kolá, prišlo niekoľkokrát k neuveriteľným zvratom. Turnaj sa stal nakoniec korisťou Visiacich pešiakov, ktoré zvládli finále proti družstvu Vychillená deviatka výsledkom 8:4, keď rozhodujúci bol najmä trhák 5:0 v úvodnom kole. Na treťom mieste sa umiestnilo družstvo Martes Martes, ktorí výhrou 6:4 prekonali Horiace pukance. O rekordný masaker tohto ročníka sa postarali Babky na trhu, keď zdolali družstvo 100% v pomere 14:0. Zápasy o siedme, deviate a jedenáste miesto sa neodohrali, a o umiestnení rozhodlo poradie a počty bodov v základných skupinách.

 

   Turnaj v stolnom tenise mal, napriek výpadku viacerých známych mien z nedávnej minulosti, opäť vysokú úroveň, pričom celkovo nám to tento rok vyšlo na 286 zápasov. Po bojoch v 22 kvalifikačných skupinách, sa v rámci 16 základných skupín zapojili už aj dvadsiati vopred nasadení hráči. Postup zo základných skupín znamenal skončiť v TOP32, pričom najlepších šestnásť (postup z nadstavby) postupovalo do play-off. Premiérový triumf zaznamenal Šimon Šalgovič, ktorý vo finále zdolal Kristiána Kapca v pomere 3:0. Tretie miesto pre seba, rovnakým pomerom, vybojoval Tomáš Béreš, čím odsunul na to štvrté semifinalistu Mateja Bidulského.

 

   Futbalový turnaj sme tento rok odohrali výlučne na tráve. Pre veľké množstvo účastníkov, a najmä veľké vekové rozdiely, boli družstvá rozdelené na dve polovice – malých a veľkých. Zápas sa tak hral netradične-tradične na štvrtiny, keď sa striedali systémom veľkí – malí – veľkí - malí. Po bojoch vo dvoch základných skupinách postupovali ich víťazi priamo do semifinále a družstvá na druhých a tretích miestach odohrali medzi sebou štvrťfinálové zápasy. Následne sa odohrali obe semifinále, ako aj zápasy o 5.miesto. Ďalšie zápasy o umiestnenie (7., 9. resp. 11.miesto) sa po vzore pétanque neodohrali. V zápase o tretie miesto zdolali Babky na trhu suverénnym skóre 4:1 Nenásytné pandy a vo finále sa po roku diváci dočkali opäť volejbalového výsledku 3:2. Prvé miesto pre seba vybojovali Sami so sebou, ktorí zdolali 100%. Najlepšími brankármi sa stali Timea Haásová a Tomáš Lovčičan a najužitočnejšími hráčmi Matúš Krivošík a Juraj Oružinský.

 

   Nakoľko sme však tábor šachový, prebiehalo v ňom samozrejme aj množstvo šachových aktivít. Účastníci boli rozdelení do jedenástich tréningových skupín a počas tábora sme sa im venovali pomocou tréningov a prednášok. Tréningové miestnosti sa nachádzali v turnajových miestnostiach ako aj v ďalších učebniach a vybrané skupiny trénovali v altánku resp. v krytom veľkom stane. Magnetmi boli najmä, v úvode už spomínaní, dvaja veľmajstri. Počas celého tábora bol s nami GM Jerguš Pecháč, ktorý okrem tréningov najsilnejšej skupiny výrazne pomáhal s opravovaním disciplíny Dobrovoľné riešenie diagramov, ale aj s nahadzovaním partií, či v rámci rozcvičiek. Neminula ho ani vedúca funkcia v nebodovanej spoločenskej hre Túry můry, kde ho naši najmladší účastníci doslova “žrali“. V druhej polovici podujatia sa ku nemu pridal aj GM Robert Cvek, ktorý prebral prvú tréningovú skupinu a počas svojho pobytu okrem toho urobil aj večernú prednášku pre záujemcov ľubovoľnej výkonnosti. Obaja boli v priebehu jednotlivých kôl k dispozícii záujemcom na rozbory ich partií. Okrem nich sa trénersky účastníkom venovali Rudolf Benci, Matej Čertík, Rastislav Diviak, Michal Jozefek, Henrieta Kopnická, Martin Kuna, Martin Očko, Tomáš Perička a Oliver Spaček.  Prvé dni boli účastníci rozdelení najmä podľa ratingov a veku, nastali však aj viaceré presuny tých lepších a ambicióznejších z jednotlivých skupín smerom nahor, respektíve iných smerom opačným. Niektorí účastníci zaznamenali smerom nahor aj výrazne skoky, často o niekoľko skupín.

 

   Bleskový turnaj najlepšie zvládla WFM Lucia Ševčíková, ktorá po prekvapujúcej prehre v druhom kole dokázala do konca turnaja už iba vyhrávať a získala tak ako jediná 8 bodov. S miernym náskokom tak zvíťazila pred dvojicou Miroslav Krupa a Ema Walterová. Do extrablitzu sa zmestila prvá deviatka z tohto turnaja, čo znamenalo nutný zisk 6,5 bodu. Ten sa skončil víťazstvom vedúcich v pomere 50,5:30,5, keď si za nich najlepšie viedla nekompromisná posila z veľmajstrovských radov (GM Jerguš Pecháč) a za účastníkov dvojica Kristián Kapec a Šimon Šalgovič, ktorí získali svorne 4,5 bodu.

 

   V hlavnom turnaji, ktorý sa hral tempom 1 hodina na partiu s 30-sekundovou bonifikáciou za každý vykonaný ťah, sme ponechali systém bodovania 3 body za výhru, 1 bod za remízu a samozrejme 0 bodov za prehru. Rezultatívnosť partií bola 85,2%, pričom na prvých desiatich šachovniciach bola 73,3%. Nakoľko turnaj nejde na zápočet FIDE, je skvelou príležitosťou otestovať si nové otvorenia, vyskúšať si hrať každú partiu naplno a nešpekulovať.

 

   Po minuloročnej premiére online prenosu, tentoraz sme navýšili počet šachovníc už na 16 (v roku 2019 boli iba štyri), pričom v budúcom ročníku opäť veríme v minimálne rovnaký počet.

 

   Víťazkou sa stala 21-bodová WFM Lucia Ševčíková (MKŠŠ-ŠK Kysucké Nové Mesto), ktorá sa ocitla v správny čas na správnom mieste. V strednej tretine turnaja totiž stratila tri remízy a musela veriť v ideálny finiš a okrem toho aj v zaváhanie hráčov z priebežného čela tabuľky. Oboje sa jej splnilo a stala sa tak historicky prvou víťazkou šachového turnaja na Koníku. Na druhom mieste skončil Miroslav Krupa (NŠK Nitra), ktorý nazbieral rovnaký počet bodov, keď taktiež povolil súperom iba tri remízy. Tretie miesto pre seba vybojoval, veľmi nenápadne hrajúci, Adam Badinka (Individuálny člen), ktorý skončil turnaj taktiež bez prehry, keď za 5 výhier a 4 remízy získal 19 bodov. Paradoxom je, že medailisti sa medzi sebou nestretli ani v jedinej vzájomnej partii, no vo vyrovnanom turnaji sa všetci traja dotiahli na absolútne čelo až výhrami v partiách posledného kola. Kategóriu dievčat vyhrala spomínaná WFM Lucia Ševčíková (MKŠŠ-ŠK Kysucké Nové Mesto), ktorá mohutným finišom predbehla nakoniec striebornú Luciu Striškovú (KŠN Bratislava). Tá odohrala fantastický turnaj a v poslednom kole mala na dosah ruky aj celkové víťazstvo. Bronz brala Ema Walterová (KŠN Bratislava), pričom obe zhodne získali 19 bodov. Kategóriu do 11 rokov (ročník 2008 a mladší) vyhral Antonín Zemek (Interchess z.s.), druhý skončil Casey Ryan Mészáros (KŠN Bratislava) a tretím v poradí bol Lukáš Strapec (ŠK Junior CVČ Banská Bystrica). O medailovom poradí trojice šestnásťbodových hráčov, v najtesnejšom súboji histórie, rozhodlo až druhé, respektíve tretie, pomocné kritérium. Medailisti celkového poradia, najlepšie trojice v kategórii dievčat a aj v kategórii do 11 rokov, získali medaile a diplomy. Celková víťazka, a zároveň najlepšie dievča, získala navyše aj oba poháre. V kategórii do 9 rokov bola najlepšia trojica odmenená diplomami, keď zvíťazil už spomínaný 16-bodový Casey Ryan Mészáros (KŠN Bratislava) pred Monikou Koscelníkovou (MŠK KDV Kežmarok) a Tomášom Livňanským (ŠK Doprastav Bratislava), ktorí získali zhodne po 12 bodov. Všetci účastníci si domov odniesli okrem cenných šachových skúseností aj vecné ceny.

 

   Čo sa týka turnaja, ešte je potrebné spomenúť nahadzovanie partií za účelom vytvorenia databázy partií. Záštitu nad nahadzovaním prevzal Rastislav Diviak (v triumviráte s Martinom Kunom a už spomínaným GM Jergušom Pecháčom), a tak ako už posledné roky býva bežnou vecou, v databáze máme všetky odohrané partie. Niektorí účastníci sa vôbec prvý raz stretli so šachovým softvérom ChessBase, ale menšie či väčšie úskalia zvládli. Tréneri tak budú mať doma opäť čo analyzovať.

 

   Piatich najrýchlejších hráčov kola, ktorí v ňom zaznamenali prehru, čakalo tradičné stretnutie s našou externistkou - doktorkou a veľmajsterkou Eufrazínou Gambitovou, ktorá sa hráčom svojsky snažila vysvetliť príčiny ich rýchlych koncov. Stanovené diagnózy boli najmä nasledovné: Choroba slabých polí, Podľahutie tlaku, Syndróm rýchlych rúk, Šustermatóza, či Zlé taktické videnie. Poniektorým sa jej rozbory páčili až natoľko, že sa k nej pravidelne vracali (rekord bol 6 účastí), ale väčšine stačila jedna návšteva a boli zázračne vyliečení J

 

   V riešiteľskej súťaži nenechal nič na náhodu Igor Škreko, ktorý ako jediný získal maximálny počet bodov a to konkrétne 25. Druhý skončil 22-bodový Jakub Rakovský a tretie miesto, spomedzi štvorice 21-bodových, pre seba uchmatol najrýchlejším časom Miroslav Krupa, keď diagramy odovzdal za 22 minút.

 

 

   Okrem toho počas tábora bežala aj súťaž v dobrovoľnom riešení diagramov. Do nej sa zapojilo celkovo až 79 zo 106 účastníkov. Slabší riešili najmä jednoťažky, či dvojťažky, tí lepší najmä trojťažky resp. štúdie. Z prvého miesta sa mohol tešiť Lukáš Strapec (105,5 bodu), ktorý za sebou udržal Vladimíra Bochničku (99,5 bodu) a Davida Juračáka (97,5 bodu). Súťaž bola tento rok neskutočne vyrovnaná, veď tri body za medailovým umiestnením už stačili iba na šieste miesto. Po nepríjemnom extempore z minulého roku sa táto disciplína opäť prezentovala iba tou pozitívnou stránkou, čo nás veľmi potešilo.

 

   Okrem týchto “hlavných“ súťaží sme do celkového bodovania zaradili aj tímovú súťaž, ktorá pozostávala z 15 disciplín. Do nich sa mohli účastníci zaradiť sami, pričom každý z družstva musel byť v troch z nich (okrem 8-členných družstiev). Čo všetko sa započítavalo? (pozn.: v zátvorkách sú uvedení víťazi jednotlivých disciplín) Americký žolík (Ema Walterová), Dáma (Babky na trhu – Juraj Oružinský, Maroš Volánek), Frisbee (Babky na trhu – Vladimír Bochnička, Mária Mederlyová, Jakub Rakovský), Kalčeto (Sami so sebou – Marek Balko, Tomáš Béreš), Maľované krížovky (Nenásytné pandy - Nina Kubíková), Maľovanie (Horiace pukance – Simona Bochničková, Katka Janíková), Námorná bitka (Pajcnuté diplomky – Peter Samuel Zverka), Pexeso (Uškove očká – Marek Tobias Janík), Rozprávkový kvíz (Martes Martes – Richard Pisarčík, Michaela Smidová, Lucia Strišková) a Morské mydlo (Stella Čarnecká, Filip Magda, Martina Šošovičková), Streetbal (Sami so sebou – Róbert Bajnok, Tomáš Béreš, Silvia Fajtáková), Sudoku (Sami so sebou – Róbert Bajnok) a (Lietajúce kaktusy – Veronika Dudoňová), Šach 960 (100% - Daniel Compel, Tomáš Lovčičan), Tajomstvo podzemia (Visiaci pešiaci – Jonatán Drobný, Lukáš Strapec), Vybíjaná (100% – Jonáš Ďurana, Michal Maroši, Filip Štelbaský) a Živé súsošie (Lietajúce kaktusy).

 

   Priebeh súťaže družstiev bol veľmi dramatický a poradie tejto súťaže napokon dopadlo, najmä na čele, veľmi vyrovnane. Na prvom mieste sa ocitli 100% v zložení Daniel Compel, Jonáš Ďurana, Samuel Havalda, Andrej Linér, Tomáš Lovčičan, Michal Maroši, Martin Rak, Filip Štelbaský a Matúš Tonhajzer. Vďaka zisku 638 bodov, a tesnému sedembodovému náskoku, sa mohli tešiť zlatým medailám. Do akej miery rozhodla dôvera v ich sebavedomý názov, vymyslený počas úvodného dňa podujatia, to známe nie je J Spolu s nimi sa mohol zo zlata tešiť aj ich vedúci, Rudolf Benci. Druhé miesto obsadilo, a strieborné medaile si domov odnieslo, družstvo Babky na trhu, v zložení Jozef Benci, Vladimír Bochnička, Jaroslav Čertík, Tomáš Livňanský, Mária Mederlyová, Juraj Oružinský, Jakub Rakovský, William Vanko a Maroš Volánek. Získali 631 bodov a na medailu si tak siahol aj ich vedúci Rastislav Diviak. Na treťom mieste skončilo družstvo Horiace pukance, v zložení Samuel Babják, Matej Bidulský, Simona Bochničková, Katka Janíková, Matej Krajčírik, Patrícia Rokošná, Tomáš Svorad, Theodor Valent a Matej Zelenka, s celkovým ziskom 615,5 bodu. Z bronzovej medaily sa tak spolu s nimi mohla tešiť aj ich vedúca, Henrieta Kopnická.

 

   Z pohľadu historických štatistík sa na čele opäť prepisovalo poradie, keď sa medzi elitu najúspešnejších účastníkov súťaží družstiev so ziskom šiestej medaile prebojoval Vladimír Bochnička a o rok má šancu osamostatniť sa na čele. Tesne za hranicu prvej desiatky sa dostal Tomáš Lovčičan, ktorý získal tretiu zlatú medailu, čo sa pred ním podarilo iba štvorici účastníkov. Na delenie prvého miesta sa s desiatimi účasťami na Koníku dostala Adriana Vozárová, ktorá o rok môže vytvoriť nový rekord Koníka. V tesnom závese za ňou je, v odstavci už spomínaný, Vladimír Bochnička, ktorý ju do dvoch rokov môže vyrovnať a na čelné priečky sa tlačí aj aktuálne deviaty Patrik Kuna. Keď už sme pri histórii, dodajme, že za všetky ročníky sme mali celkovo 1 312 účastí, o čo sa postaralo 473 rôznych účastníkov, súťažiacich v 171 rôznych družstvách.

 

   V rámci záverečného vyhlasovania výsledkov ostáva spomenúť už iba úvodné dva nedeľné diplomy, ktoré dostali Timea Mojžišová a Tomáš Livňanský, ako najmladší účastníci turnaja. A taktiež aj jeden veľmi špeciálny a vzácny, ktorý dostala Timea Haásová za fair-play. Tá, namiesto výhry na čas vo výrazne horšej pozícii, upozornila nesústredeného súpera, ktorý medzitým vstal od šachovnice, že zabudol po svojom ťahu stlačiť hodiny. Nakoniec nad ňou šachová bohyňa Caissa podržala svoju ochrannú ruku a Timea dokázala partiu dokonale otočiť aj na šachovnici. Malé príbehy, veľké gestá, nezabudnuteľné spomienky... aj o tomto je každoročne náš Koník.

 

   Z programu tohto ročníka mi ostáva spomenúť nočnú hru, ktorú sme absolvovali v noci z piatka na sobotu. S výnimkou najmladších účastníkov dostali ostatné skupiny premiérovú šancu ísť do lesa úplne samé, bez vedúcich. Svietiace náramky, ktoré dostal každý účastník pred odchodom do lesa, splnili cieľ, keďže sa naspäť úspešne vrátili všetci. Rovnako tak tréning gymnastiky, kde účastníci vysoko prevyšovali schopnosti vedúcich. No a nesmieme zabudnúť ani na príjemné schladenie, keď si účastníci zapoľovali formou vodných balónikov na niektorých vedúcich. J

 

   Čo si želať na záver? Budúci ročník ostávame opäť v priestoroch GO Kľačno. Ako sme na začiatku uviedli, termín je zarezervovaný na 23.7.-1.8.2021, čiže opäť v strede letných prázdnin. Vydanie táborových propozícií plánujeme už na december, no nezávisí to iba od nás. Veríme však, že najneskôr budú k dispozícii v priebehu januára a od ich zverejnenia bude možné prihlásiť sa. Je veľmi pravdepodobné, že budú aj nejaké obmedzenia, čo sa týka možného prihlasovania sa účastníkov. Samozrejme budú možné aj vekové výnimky, len sa budú hodnotiť individuálne, s dôrazom na správanie počas predchádzajúcich ročníkov, vrátane toho posledného. Garantovanie účasti bude opäť vyžadovať zaslanie všetkých potrebných dokladov, ktoré budú uvedené v propozíciách. Na ústne prihlásenia, resp. na nekompletné prihlášky sa nebude brať žiadny ohľad, takže „Kto skôr príde...“ Oficiálna prihláška bude platiť opäť až po oficiálnom potvrdení účastníka vedúcimi.

 

   Chceme sa neustále zlepšovať, a preto si určite pripravíme aj na budúci rok nejaké menšie či väčšie novinky. Chceme byť neustále efektívnejší a preto už aj teraz máme poznačených množstvo podnetov od nás (ale aj od účastníkov) a veríme, že fungovanie počas tábora skvalitnia ako celok.

 

   Na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým osobám, ktoré mi tento ročník (resp. aj minulé ročníky) pomohli zorganizovať, a bez ktorých by to jednoducho nefungovalo. Toto podujatie je dlhodobo postavené na nezištnej pomoci, spolupráci, korektných ľudských vzťahoch, množstve zábavy, dobrej nálady a pozitívnej energie. Šesť dní dovolenky, po ktorých by ste si mali vziať ďalšiu na rekonvalescenciu, je už našim dlhoročným údelom. No vďaka každoročnému množstvu vašich pozitívnych reakcií máme pred sebou vždy jeden veľký záväzok - túto akciu zopakovať. A tak sa určite stretneme s viacerými z vás aj budúci rok, počas jubilejného 20. ročníka nášho Koníka!

 

za všetkých vedúcich,

Miroslav Roháček