4.
RZ Lovichovec
22.7 - 31.7.2005 - 77 účastníkov


1.
Horský hotel Kráľova studňa
2002 - 15 účastníkov


Záverečná správa z 18. ročníka LŠT Koník

 

   Letný šachový tábor Koník má za sebou svoje ďalšie pokračovanie. Dospel. Oslávil už totiž svoje osemnáste narodeniny. Prebiehal pod organizačnou taktovkou KŠN Bratislava, ŠKM Dunaj, ŠK Osuské a MŠA Interchess. Za pomoc pri zapožičaní šachového materiálu týmto ďakujeme aj NŠK Nitra. Počet účastníkov číslom 111 síce neprekonal svoj rekord, no vynútený termínový presun, spôsobený ME mládeže v šachu v Bratislave a kolízia s viacerými podujatiami, predsa len urobili svoje. Budúci rok hlási Koník návrat do tradičného termínu v strede školských prázdnin, ale to už predbiehame. Poďme sa najprv venovať čerstvo ukončenému osemnástemu ročníku...

 

   Tak ako po minulé roky bola výborná nielen kvantita, ale aj šachová kvalita účastníkov, veď sme na tábore privítali celkovo 5 aktuálnych majstrov Slovenska z MSR mládeže, 11 medailistov a takmer 20 hráčov, ktorí sa umiestnili do šiesteho miesta vo svojich kategóriách. Záujem o podobné podujatie na Slovensku isto je a potvrdil ho aj tento ročník a tak nám naozaj asi neostáva nič iné, ako v jeho organizácii pokračovať. Navyše, míľovými krokmi sa blíži druhé okrúhle jubileum.

 

   Aj tento rok sme mali, rovnako ako počas tých minulých, medzinárodné zastúpenie, keď okrem 110 detí zo Slovenska, úspešne zastupoval zahraničie David Juračák z Českej republiky.

 

   Vysoký počet účastníkov musí znamenať aj vysoký počet vedúcich. Nám sa v priebehu roka podarilo predbežne dohodnúť takmer kompletnú zostavu, ktorá bola ešte tesne pred táborom doplnená o ďalšie mená. Tento rok vyšlo aj oslovenie zaujímavých mien pre tréning vyšších skupín a premiérovo sa tak najlepšej dvadsiatke venoval prvý slovenský veľmajster, Ján Plachetka. Nám ostáva veriť, že si svoj debut na Koníku užil. Vzhľadom k tomu, že až traja tradiční vedúci v rámci tohto podujatia sa ho nezúčastnili (smutná májová správa o odchode Petra Palečka, resp. Pauličkovci, ktorí po neľahkom rozhodovaní avizovali, že dajú priestor mladším), siahli sme najmä k bývalým účastníkom Koníka. Tí zažili tábor aj z „opačnej strany barikády“ a preto môžu od začiatku plnohodnotne nabehnúť do kolotoča povinností a taktiež sú plní elánu a vedia flexibilne zaskočiť na rôznych postoch. V drese vedúcich boli tento rok úplnými nováčikmi Rudolf Benci, Miroslav Macko, Oliver Spaček a Martin Starovič. Z môjho pohľadu to bol zatiaľ organizačne najlepšie zvládnutý ročník, ku ktorému prispelo nielen šťastie na počasie, ale aj vysielačky (jeden z výsledkov brainstormingu na chate vedúcich, konanej po minulom ročníku), ktoré vedúcim pri koordinácii nahradili množstvo krokov a telefonátov. Ešte sa nám nestalo, aby sme v noci zo soboty na nedeľu čakali už iba na dva výsledky a mali pobalenú nielen celú výškovú budovu, ale dokonca aj pripravenú telocvičňu na záverečné vyhodnotenie. Bolo to však aj nutné, keďže sme museli skončiť podujatie v takom čase, aby po nás plynule prišla ďalšia, vyše 150-členná, skupina. Ostáva len dúfať, že budúci rok, keď budeme my striedať túto skupinu, pôjde taktiež všetko ako po masle.

 

  Pri večerných a nočných poradách bolo sledovanie predpovede počasia povinnou rutinou a na základe toho bol vždy stanovený program na nasledujúci deň, spolu s presným časovým harmonogramom viacerých simultánne prebiehajúcich disciplín. Nezabúdalo sa na zabezpečenie záložného plánu, ktorý sme však nakoniec využili iba jediný raz. Počasie nám totiž tento rok vyšlo plne podľa našich predstáv, keď po celých desať dní boli teploty veľmi prijateľné a za celý čas zapršalo iba vtedy, kedy nám to nevadilo. Viacero predpovedaných prehánok sa udialo iba na internete a v mobiloch a tak bolo aj zo sobotňajších 18 hodín dažďa od skorého rána nakoniec iba jedno daždivé poobedie. V tomto čase však už boli v pláne iba vnútorné aktivity, vrátane záverečného kola šachového turnaja.

 

   Čo sa týka zdravotných problémov, situácia bola rovnako pokojná ako minulý ročník, ak nie ešte pokojnejšia. Nedá sa však povedať, že by sa naša zdravotníčka Mirka Makovičová nudila.

 

   Za veľké množstvo fotografií, videá a zabezpečenie livestreamov vďačíme Martinovi Očkovi. Počet fotografií, ako aj ich veľkosť, bude nutné istotne zmenšiť. Množstvo z nich je možné nájsť na FB konte Klubu šachových nádejí, kde boli pravidelne umiestňované počas celého tábora, za výraznej pozornosti rodičov a rodinných príslušníkov účastníkov. Za starostlivosť o kuchynku, rozdávanie desiat a olovrantov vďačíme už tradične najmä Zuzke Diviakovej, ktorej asistovala najmä už vyššie spomenutá Mirka.

 

   Každoročne máme snahu o búranie štyroch stien brániacich rozvoju každého hráča, t.j. šachový tréning, psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Upratovanie izieb a následné „odmeny“ v podobe cvičení majú učiť systematike, a keď sa to nedarí, majú aspoň vplyv na fyzickú kondíciu. Rovnako funguje vylepšovanie kondície pri zabúdaní vecí (často hodnotné mobily, peňaženky s hotovosťou, časti oblečenia, atď..), prekročení večierky, používaní „vybraných slov“, nenahodení partií do spoločnej databázy, riešení prípadných nezhôd fyzickou cestou a ďalších iných zaujímavých aktivít. V týchto aktivitách sa niektorí jednotlivci, dvojice, či celé skupinky doslova vyžívali a tak sme ich priania „s veľkou dávkou empatie vypočuli“.

 

   Budíček a ranné rozcvičky, najmä pod vedením mladších vedúcich a Tomáša Peričku, ako aj športové disciplíny a najmä iné fyzické aktivity „za odmenu“ výrazne vylepšovali kondíciu niektorých účastníkov a čiastočne míňali ich energiu. Číselne však ich počet klesol na pätinu, čo znamená buď fakt, že vedúci starnú, alebo to, že „generačná výmena“ sa tento rok v tomto smere naozaj vydarila. Drvivá väčšina účastníkov bola disciplinovaná a aplikovala princíp zdravého rozumu a prípadne stačilo jedno upozornenie a bolo po problémoch. Za to im patrí veľká vďaka. Museli sme však riešiť aj zopár menej pozitívnych vecí a budúci ročník bude istotne bez niektorých známych či menej známych mien. Kto sa nebude môcť zúčastniť, respektíve kto pôjde na podmienku, doriešime až na chate vedúcich, pravdepodobne niekedy v septembri.

 

   Čo sa týka stravovania, kuchyňa opätovne potvrdila svoje kvality a raňajky, obedy a večere sme riešili priebežne, nakoľko kapacita jedálne je nižšia ako počet účastníkov a najmä niektoré partie šachového turnaja sa natiahli dlhšie ako bolo v harmonograme plánované. Desiatu sme rozdávali priamo v jedálni alebo na ihrisku, olovrant občas poobede a niekedy sme ho využili ako druhú večeru. Bufet síce tento rok otvorený nebol, no k dispozícii bola iná modla – automat.

 

   Pitný režim bol zabezpečený priamo v jedálni nádobou, do ktorej bol dopĺňaný čaj resp. jemne osladená malinovka. Každý z účastníkov navyše dostal počas prvého dňa fľašu s minerálkou, na ktorej mal svoju menovku a mohol ju využívať namiesto, oveľa rizikovejších, sklenených pohárov. Predišli sme tým aj možným zraneniam, a najmä tým bola ľahko vyriešená možnosť pitného režimu aj v hracích miestnostiach, či vonku pri športových aktivitách.

 

   Ubytovanie bolo zabezpečené v komplexe GO Kľačno, pričom chlapčenskú časť tvorili, tak ako naposledy, iba tri poschodia a dve izby na prízemí a dievčenskú časť jedno kompletné poschodie a jedno viac ako polovičné. Dievčatá tak stabilizovali svoje počty a postupne vytláčajú chlapcov z prízemia. Uvidíme, či ho niekedy pokryjú aj celé. Mohli byť spokojné aj s faktom, že ich časť prebehla, ako prvá, generálnou rekonštrukciou a z kvalitného ubytovania sa stalo ešte kvalitnejšie.

 

   Okrem ubytovania a jedálne sa v komplexe nachádzali aj priestory na šachový turnaj, učebne na tréningový proces, tri stolnotenisové stoly na turnaj a telocvičňa. Oproti minulému roku prišlo opäť k určitým zmenám interiéru aj exteriéru, v ktorom okrem iného pribudla napríklad veľká šachovnica.

 

   Tak ako minulý rok, všade fungoval internet, ktorý nám zjednodušoval prácu. Vďaka nemu sme mali možnosť dávať na web podujatia priebežné výsledky disciplín a už vyššie spomínané fotografie, videá a livestreamy. Aj keď občas potrénoval našu sebakontrolu, nakoľko na ňom viseli niektorí účastníci ako vrabce na elektrickom vedení.

 

Tento rok sme, po skúsenostiach v posledných ročníkoch, siahli aj ku obmedzeniu týkajúceho sa mobilných telefónov, a tak ich mali účastníci k dispozícii v období medzi raňajkami a začiatkom poobedného programu. Keď v priebehu tábora prišlo k dlhoočakávanému kroku, ktorým bolo zaheslovanie wi-fi heslom ********* (za hviezdičky si dosaďte 9 správnych písmen resp. čísel), mobily zrazu boli menej zaujímavé. Aká však bola napríklad kauzalita medzi týmto faktom a zvýšeným počtom účastníkov zapojených do dobrovoľných diagramov, resp. do jednoduchšieho hľadania účastníkov v rámci celého objektu, to je v štádiu skúmania.

 

   Novinkou spred dvoch rokov bolo vytvorenie aplikácie na nahrávanie výsledkov viacerých disciplín cez mobilný telefón, a tak sme jednak mohli ľahšie zistiť, či sa už nejaký zápas dohral a taktiež sa rovno aktualizoval na webe Koníka. Nemuseli sme sa preto po niektoré informácie vracať vždy k našim notebookom. Systém spoľahlivo fungoval, mierne sme ho vyladili a v priebehu tohto ročníka dokonfigurovali takmer všetky ostatné disciplíny. Zvyšné sú už iba otázkou času. Ideálom by bolo vytvorenie softvéru, ktorý by rozpísal do denných harmonogramov všetky disciplíny tak, aby si družstvá časovo neprekážali. No toto je skôr utópia, a tak je potrebné vymyslieť aspoň to, ako maximálne zefektívniť aktuálny poloautomatický systém.

 

   Livestreamy sa tento rok rozbehli vo veľkom, a tak si ich mohli viacerí záujemcovia pozrieť naživo priamo počas táborových dní, pričom ostatní tak môžu ešte stále urobiť cez web podujatia a sekciu Videá, prípadne aj cez Facebook Klubu šachových nádejí.

 

   Po prvej večeri prebehol vo vonkajších priestoroch zariadenia príhovor a žrebovanie účastníkov do jednotlivých družstiev. Nasadenie do jednotlivých košov bolo, ako vždy, na základe šachového ratingu, veku a športovej zdatnosti. Samozrejme, nie vždy sa dá vyhovieť všetkým, a to napriek snahe o čo najférovejšie rozdelenie. O nezávislé žrebovanie sa postarali naši najmladší účastníci, ktorí vyberali z vrecúška stolnotenisové loptičky a vzniklo tak 12 družstiev. Ich originálne názvy uvádzam v abecednom poradí: 3 bodky, Agresívni strelci, Good idea, Poslední odzadu, Prečo práve ja?, Prichádza búrka, Rasťove diviačie klobásky, Rožok v párku, Smradľavé zmrzliny, Štvorlístok a řeřicha vole!, To by šlo a YoŽiŇy z BaŽiŇy. Každé družstvo zároveň dostalo plátno na vlajku a vytvorilo nomináciu jednotlivých členov družstiev do tímovej súťaže zloženej z 15 rôznych disciplín. Oproti minulému roku v nej boli novinkami Dáma, Historický kvíz o Koníku, Kalčeto a Živé súsošie.

 

   V bodovaní izieb bola veľká variabilita v dosiahnutých číslach, no celkový priemer bol suverénne vyšší ako všetky doterajšie ročníky. Nakoniec systémom štart-cieľ zvíťazila izba č.112 (Daniela Ďatelová, Katka Janíková a Adriana Vozárová) s bilanciou 89,5/90, s náskokom 3,5 bodu pred izbou č.7 (Jana Jankechová, Petra Kapičáková, Alžbeta Kapolková, Martina Šošovičková). Tretie miesto si pre seba vybojovala sedmička z izby č.203 v zložení Róbert Bajnok, Tomáš Béreš, Karol Borsík, Patrik Kuna, Alex Matejov, Maxim Matejov, Oliver Michalička, čím sa stali zároveň najlepšou chlapčenskou izbou tohto ročníka. Bez zmeny ostali aj večerné koncerty na gitare, pre najlepšie izby v rámci bodovania izieb, tzn. pre všetkých, ktorí v daný deň dostali desiatku.

 

   Prekážkový beh sa stal už počas úvodného víkendu korisťou družstva YoŽiŇy z BaŽiŇy, keď zvíťazilo s náskokom takmer 12 sekúnd. Druhé miesto obsadili Poslední odzadu a tretí skončili Agresívni strelci. V jednotlivcoch zvíťazil Matej Bidulský, o 2,5 sekundy pred strieborným Nikolasom Náterom. O ďalšiu sekundu zaostal bronzový Maxim Matejov.

 

   Orientačný beh sa tento rok obišiel bez neplánovaných prekvapení. Najväčším víťazstvom pre vedúcich je platnosť jednoduchej rovnice „počet štartujúcich účastníkov = počet účastníkov v cieli“. Tento rok sa to opäť podarilo, keď sa všetkých 107 bežcov vrátilo do cieľa. Viacerí si trať ku svojej škode skrátili, prípadne zablúdili. Víťazom orientačného behu sa stal Matej Bidulský a na druhom mieste skončil Róbert Bajnok. Tretí skončil Ondrej Vadila, ktorý mal najlepší bežecký čas, ale v získaných časových bonusoch na víťaznou dvojicou výrazne zaostal.

 

   V známej disciplíne kameň - papier - nožnice sa hralo opäť K.O. systémom a postupne naberali súboje na vážnosti. Hralo sa na dva víťazné sety do 11, pričom rozdiel musel byť 2 body (11:9, 12:10, atď..). Prvé kolo sa odohralo počas prvej rozcvičky, čo výrazne urýchlilo ukončenie celej disciplíny. Víťazom sa stal Vladimír Bochnička, ktorý vo finále vyhral 2:0 na sety s druhým Tomášom Bérešom. Cestou doň napríklad vyradil v osemfinále minuloročného víťaza tejto disciplíny Pavla Loffaya. V zápase o tretie miesto uspel rovnakým výsledkom Tomáš Kossuth, keď zdolal Timura Smaha.

 

   V šípkach účastníci hádzali „ako prišli“. To znamená, že samostatne, po dvojiciach, či po trojiciach a pod... Následne najlepších dvanásť zo základnej časti postúpilo do dvoch semifinálových skupín (na postup bolo potrebných 382 bodov). Ďalej z každej z nich postúpili do finále dvaja najlepší, a zo zvyšku dvaja ďalší, s najvyšším počtom bodov. Víťazom sa stala Lucia Strišková (piata po základnej časti) pred Adelou Zetochou (víťazkou semifinále) a Pavlom Loffayom (do finále postúpil o jediný bod). V družstvách boli najúspešnejší YoŽiŇy z BaŽiŇy pred Agresívnymi strelcami a Poslednými odzadu.

 

   Turnaj v pétanqué sa hral systémom dvoch šesťčlenných skupín. V jednotlivých zápasoch, hraných na štyri kolá, prišlo niekoľkokrát k neuveriteľným zvratom. Turnaj sa stal nakoniec korisťou Smradľavých zmrzlín, ktoré zvládli finále proti družstvu YoŽiŇy z BaŽiŇy výsledkom 5:2. Na treťom mieste sa umiestnilo družstvo To by šlo, ktorí výhrou 5:1 prekonali Posledných odzadu. Tí sa postarali o rekordný masaker tohto ročníka, keď naložili družstvu Štvorlístok a řeřicha vole! 14:0, no rekord Koníka v pomere 22:0 (z roku 2016) bezpečne odolal. Zápasy o siedme, deviate a jedenáste miesto sa neodohrali, a o umiestnení rozhodlo poradie a počty bodov v základných skupinách.

 

   Turnaj v stolnom tenise mal opäť vysokú úroveň, pričom celkovo nám to tento rok vyšlo na 301 zápasov. Po bojoch v 28 kvalifikačných skupinách a v 14 základných skupinách sa do nadstavby zapojili už aj štyria vopred nasadení hráči. Postup zo základných skupín znamenal skončiť v TOP32, pričom najlepších šestnásť (postup z nadstavby) postupovalo do play-off. Minuloročný primát potvrdil Jakub Šošovička, ktorý vo finále zdolal Martina Šándora v pomere 3:2. Je potrebné ale dodať, že všetko mohlo byť aj inak, veď v rozhodujúcom sete otáčal zo stavu 5:9. Tretie miesto pre seba opäť vybojoval Adam Cedzo, čím odsunul na to štvrté semifinalistu Karola Kostelanského. Ten sa tak ako jediný dostal cez nasadeného hráča, konkrétne turnajovú štvorku Adriana Zetochu, ktorého zdolal vo štvrťfinále 3:1.

 

   Futbalový turnaj sme tento rok odohrali výlučne na tráve. Pre veľké množstvo účastníkov, a najmä veľké vekové rozdiely, boli družstvá rozdelené na dve polovice – malých a veľkých. Zápas sa tak hral netradične (aj keď na Koníku vlastne už tradične) na štvrtiny, keď sa vždy striedali systémom veľkí – malí – veľkí - malí. Po bojoch vo dvoch základných skupinách postupovali ich víťazi priamo do semifinále a družstvá na druhých a tretích miestach odohrali medzi sebou štvrťfinálové zápasy. Následne sa odohrali obe semifinále, ako aj zápasy o 5.miesto. Ďalšie zápasy o umiestnenie (7., 9. resp. 11.miesto) sa po vzore pétanqué neodohrali. V zápasoch o tretie miesto a vo finále sa diváci dočkali volejbalových výsledkov 3:2. Tretie miesto pre seba vybojovali Smradľavé zmrzliny, ktoré zdolali 3 bodky, kým vo finále zdolali Agresívni strelci družstvo Prichádza búrka. Najlepšími brankármi sa stali Marek Tobias Janík a Maxim Matejov a najužitočnejšími hráčmi Matej Bidulský a David Juračák.

 

   Nakoľko sme však tábor šachový, prebiehalo v ňom samozrejme aj množstvo šachových aktivít. Účastníci boli rozdelení do jedenástich tréningových skupín a počas tábora sme sa im venovali pomocou tréningov a prednášok. Tréningové miestnosti sa nachádzali v turnajových miestnostiach ako aj v ďalších učebniach a vybrané skupiny trénovali v altánku resp. v krytom veľkom stane. Magnetom bol isto najmä GM Ján Plachetka, ktorý okrem tréningov najsilnejšej skupiny urobil počas svojho pobytu aj dve večerné prednášky pre záujemcov ľubovoľnej výkonnosti a v priebehu jednotlivých kôl bol záujemcom k dispozícii na rozbory partií. Okrem neho sa trénersky účastníkom venovali Rudolf Benci, Matej Čertík, Rastislav Diviak, Rudolf Diviak, FM Martin Ištoňa, Michal Jozefek, Henrieta Kopnická, Martin Kuna, FM Miroslav Macko, Martin Očko, Tomáš Perička a Oliver Spaček.  Prvé dni boli účastníci rozdelení najmä podľa ratingov a veku, nastali aj viaceré presuny tých lepších a ambicióznejších z jednotlivých skupín smerom nahor respektíve iných smerom opačným. Niektorí účastníci zaznamenali smerom nahor aj výrazne skoky, často o niekoľko skupín.

 

   Bleskový turnaj najlepšie zvládol Adrian Zetocha, ktorý stratil iba dve remízy a bezpečne tak zvíťazil s jednobodovým náskokom pred Vladimírom Bochničkom. Tretí skončil Matej Bidulský, ktorý mal zo skupiny 6,5-bodových hráčov na 3.-13.mieste najlepšie pomocné hodnotenie. Škvrnou na priebehu tohto, inak veľmi bojovného, turnaja, bolo akurát posledné kolo. V ňom si na prvých piatich stoloch piatimi remízami viacerí istili účasť v extra blitzi. Ten sa nakoniec predsa len konal posledný večer a nastúpilo v ňom proti sebe 10 hráčov z turnaja proti desiatke vedúcich. Skončil sa víťazstvom omladiny v pomere 57:43, keď si za vedúcich najlepšie viedla posila z veľmajstrovských radov a za účastníkov Vladimír Bochnička.

 

   V hlavnom turnaji, ktorý sa hral tempom 1 hodina na partiu s 30-sekundovou bonifikáciou za každý vykonaný ťah, sme ponechali systém bodovania 3 body za výhru, 1 bod za remízu a samozrejme 0 bodov za prehru. Rezultatívnosť partií bola 83,1%, pričom na prvých desiatich šachovniciach bola 76,7%. Nakoľko turnaj nejde na zápočet FIDE, je skvelou príležitosťou otestovať si nové otvorenia a vyskúšať si hrať každú partiu naplno. O to viac, že čoskoro sú tu ME mládeže v šachu, na ktoré sa prihlásilo obrovské množstvo účastníkov Koníka. Napriek tomu, že každá remíza bola viac či menej stratou a zväčša sa hralo, ojedinele sa vyskytli aj prípady „remízy bez boja“.

 

   Premiérovo sme vyskúšali na Koníku online prenos prvých štyroch šachovníc, pričom do budúceho roku počítame s minimálne rovnakým počtom, no nevylučujeme aj možnosť využitia online prenosu pre prvú desiatku šachovníc.

 

   Víťazom sa stal suverénne 25-bodový Adrian Zetocha (ŠK Slovan Bratislava), ktorý v turnaji stratil iba dva body za remízu v predposlednom kole. V priebehu turnaja dokázal vykľučkovať z viacerých podozrivých pozícií, a nakoniec bol takmer stopercentný. Na druhom mieste skončil Martin Šándor (KŠN Bratislava), ktorý nazbieral 20 bodov, keď okrem prehry s víťazom stratil už iba dve remízy v záverečných dvoch kolách. Tretie miesto pre seba vybojoval, rovnakým bodovým ziskom, Ondrej Vadila (ŠK Slovan Bratislava), ktorý sa obom medailistom v priebehu turnaja vyhol. Kategóriu dievčat vyhrala ziskom 19 bodov Lenka Bidulská (TJ Slávia Košice), ktorá mohutným finišom predbehla nakoniec striebornú Luciu Striškovú (KŠN Bratislava). Tá odohrala skvelý turnaj a v poslednom kole mala na dosah ruky aj druhú priečku v celom turnaji. Bronz brala Simona Bochničková (KŠN Bratislava), pričom obe zhodne získali 18 bodov. Kategóriu do 11 rokov (ročník 2007 a mladší) vyhral David Eliáš (ŠK Sabinov) pred Natáliou Havaldovou (KŠN Bratislava), keď obaja nazbierali zhodne 15 bodov. Tretím v poradí bol David Juračák (Interchess Z.S.), ktorý získal 14 bodov. Medailisti celkového poradia, a najlepšie trojice v kategórii dievčat a v kategórii do 11 rokov, získali medaile a diplomy. Celkový víťaz a najlepšie dievča získali navyše aj poháre. V kategórii do 9 rokov bola najlepšia trojica odmenená diplomami. Do 9 rokov zvíťazil 14-bodový Lukáš Strapec (ŠK Junior CVČ Banská Bystrica) pred Timeou Haásovou (ŠK Rajec), ktorá získala rovnaký počet bodov a Marekom Ďurovkom (ŠK Junior CVČ Banská Bystrica), ktorý získal 13 bodov. Všetci účastníci si domov odniesli okrem cenných šachových skúseností aj vecné ceny.

 

   Čo sa týka turnaja, ešte je potrebné spomenúť nahadzovanie partií za účelom vytvorenia databázy partií. Záštitu nad nahadzovaním prevzal Rudolf Diviak, a tak ako už posledné roky býva dobrým zvykom, v databáze máme všetky odohrané partie. Niektorí účastníci sa vôbec prvý raz stretli s týmto šachovým softvérom, ale menšie či väčšie úskalia zvládli. Tréneri tak budú mať doma opäť čo analyzovať.

 

   Okrem toho vždy čakalo piatich najrýchlejších hráčov kola, ktorí v ňom zaznamenali prehru, stretnutie s našou „doktorkou veľmajsterkou Eufrazínou Gambitovou“, ktorá sa hráčom svojsky snažila vysvetliť príčiny ich rýchlych koncov. Témy boli najmä nasledovné: Na čo sú dobré šachové hodiny, Prečo premýšľanie nebolí, Prečo by ruka mala poslúchať hlavu, Prečo je dôležité v otvorení vyvíjať figúry a urobiť rošádu, Prečo je dôležité všímať si hrozby nášho súpera a podobne. Poniektorým sa rozbory páčili až natoľko, že sa k nej pravidelne vracali, ale väčšine stačila jedna návšteva a boli vyliečení J

 

   V riešiteľskej súťaži nenechal nič na náhodu Jakub Šošovička, a opäť si vymenil miesta s druhým Martinom Šándorom (minulý rok vyhral, predtým skončil za Jakubom druhý), ktorí získali po 25 bodov. V prospech Jakuba rozhodlo iba rýchlejšie riešenie – 16 minút verzus 19. Tretím do partie bol, rovnako 25-bodový Vladimír Bochnička, ktorý diagramy odovzdal za 23 minút. Za touto trojicou už bol výraznejší bodový odstup, keď na delené štvrté miesto stačilo 21 bodov.

 

   Okrem toho počas tábora bežala aj súťaž v dobrovoľnom riešení diagramov. Do súťaže sa zapojilo celkovo až 74 zo 111 účastníkov. Slabší riešili najmä jednoťažky, či dvojťažky, tí lepší najmä trojťažky resp. štúdie. Z prvého miesta sa mohol tešiť Martin Šándor (195 bodov), ktorý od úvodu získal mierny náskok ,a nakoniec ho pred druhým v poradí, Jakubom Šošovičkom (170,5 bodu), aj udržal. Nad hranicu sto bodov sa dostal ešte aj tretí v poradí, Marek Ďurovka, ziskom 107,5 bodu. Viacerí reprezentanti, medailisti a užšia či širšia slovenská špička sa však môžu červenať, pretože neodovzdali ani jediný papier. V lepšom prípade si možno už vstúpili do svedomia a doma opäť zarezávajú... Z družstiev boli najúspešnejší riešitelia družstva Good idea (341 bodov) pred To by šlo (325 bodu) a YoŽiŇy z BaŽiŇy (265,5 bodov). Táto disciplína však, žiaľ, mala aj svoju tienistú stránku, keď sme v jej priebehu prišli na tri (primitívne) pokusy o podvod. Keďže išlo o hrubé porušenie toho, o čo má v športe ísť, okamžite nasledovali osobné pohovory s týmito účastníkmi.  Je však jasné, že všetky tieto mená budú riešené v rámci možného umiestnenia na blacklist, resp. na účasť s podmienkou. Nevylučujeme ani prípadné zrušenie disciplíny, či zmenu v rámci jej fungovania.

 

   Okrem týchto súťaží sme do celkového bodovania zaradili aj tímovú súťaž, ktorá pozostávala z 15 disciplín. Do nich sa mohli účastníci zaradiť sami, pričom každý z družstva musel byť minimálne vo dvoch z nich a maximálne v troch. Čo všetko sa započítavalo (v zátvorkách sú uvedení víťazi jednotlivých disciplín)? Americký žolík (Ema Walterová), Človeče nehnevaj sa! (Michal Maroši), Dáma (Prečo práve ja? – Dávid Eliáš, Martin Gӧllner) Frisbee (Prichádza búrka – Daniel Compel, Marek Tobias Janík, Šimon Šalgovič), Historický kvíz o Koníku (To by šlo – Stella Čarnecká, Jerguš Rybianský, Jakub Šošovička), Kalčeto (Rasťove diviačie klobásky – Karol Kostelanský, Timur Smaho), Maľované krížovky (víťazstvo si rozdelilo až šesť družstiev), Maľovanie (Good idea – Ľubana Holeštiaková, Lucia Strišková), Námorná bitka (Matej Krajčírik), Pexeso (Adela Zetocha), Streetbal (Smradľavé zmrzliny – Róbert Bajnok, Karol Borsík, Adam Cedzo), Sudoku (prvé miesto delilo až päť družstiev), Tajomstvo podzemia (Prichádza búrka – Samuel Havalda, Šimon Šalgovič) a Vybíjaná (Agresívni strelci – Samuel Červeň, Marek Ďurovka, Lucia Magdová) a Živé súsošie (Rasťove diviačie klobásky).

 

   Poradie súťaže družstiev napokon dopadlo nasledovne: Na prvom mieste sa ocitli Poslední odzadu v zložení Matej Bidulský, Jonáš Ďurana, Natália Ivanecká, Petra Kapičáková, Patrik Kuna, Michal Maroši, Magdaléna Mrmusová, Adela Zetocha a Adrian Zetocha. Vďaka zisku 710 bodov sa mohli tešiť zlatým medailám. Do akej miery rozhodla dôvera v ich sebavedomý názov, vymyslený počas úvodného dňa podujatia, to známe nie je J Spolu s nimi sa mohla zo zlata tešiť vedúca Henrieta Kopnická. Druhé miesto obsadilo, a strieborné medaile si domov odnieslo, družstvo To by šlo v zložení Lenka Bidulská, Stella Čarnecká, Janka Červeňová, Juraj Dúbravka, Hana Horváthová, Artur Lopašovský, Jerguš Rybianský, Lukáš Strapec a Jakub Šošovička. Získali 646 bodov a na medailu si tak siahol aj vedúci Martin Kuna. Na treťom mieste skončilo družstvo Agresívni strelci, v zložení Tomáš Béreš, Samuel Červeň, Veronika Dudoňová, Marek Ďurovka, Katka Janíková, Martina Krahulcová, Lucia Magdová, Maxim Matejov a Nikolas Náter, s celkovým ziskom 644 bodov. Z bronzovej medaily sa tak mohla tešiť aj vedúca Ľubica Čelústková, pričom ide už o jej štvrtú medailu za štyri účasti v pozícii vedúcej!

 

   Zaujímavé je, že až štyri súrodenecké dvojice získali v súťaži družstiev dve medaile. Najúspešnejší boli Zetochovci (Adela a Adrian) s dvoma zlatými, nasledovali Bidulskí (Lenka a Matej) so zlatom a striebrom a tretími do partie boli Červeňovci (Janka a Samuel), ktorí získali striebro a bronz. Na štvrtých sme nezabudli, išlo však o zmiešané družstvo typu „účastník - vedúci“, kde Patrik a Martin Kunovci získali zlato a striebro.

 

   Z pohľadu historických štatistík sa na čele opäť prepisovalo poradie, keď do prvej desiatky najúspešnejších účastníkov súťaží družstiev sa dostala Martina Krahulcová, ktorá aktuálne delí ôsme miesto. Do elitnej dvadsiatky sa dostali David Petrek a Tomáš Kossuth. Keď už sme pri histórii, dodajme, že za všetky ročníky sme mali celkovo 1206 účastí, o čo sa postaralo 446 rôznych účastníkov súťažiacich v 159 rôznych družstvách.

 

   V rámci záverečného vyhlasovania výsledkov ostáva spomenúť už iba úvodné dva diplomy, ktoré dostali Lucia Magdová a Alex Bartal ako najmladší účastníci turnaja. A taktiež aj jeden veľmi špeciálny, ktorý dostal Dávid Eliáš za najviac času stráveného za šachovnicou. V turnaji totiž hral samé dlhé partie a takmer vždy končil medzi poslednými.

 

   Z programu tohto ročníka mi ostáva spomenúť už iba nočný pochod, ktorý sme absolvovali v noci z piatku na sobotu a inšpiráciu doň sme čerpali z Malého princa. Viacerí účastníci to skôr či neskôr pochopili a niektorí dokonca citovali dialógy z tejto úžasnej knižky. Svietiace náramky, ktoré dostal každý účastník pred odchodom do lesa, splnili cieľ, keďže sme sa naspäť úspešne vrátili všetci J

 

   Veľký záujem u účastníkov vzbudilo aj naše prekvapenie, ktorým bolo vystúpenie Lucie Kevickej, ktorá je bývalou štvornásobnou účastníčkou Koníka a aktuálne dlhodobo najlepšou slovenskou freestyle futbalistkou. Okrem toho je však aj bývalou majsterkou sveta v tejto disciplíne a z MS má dokonca kompletnú medailovú zbierku. Po jej vystúpení mali niektorí účastníci možnosť vyskúšať si niektoré základné triky, a zistili, že to, čo možno vyzerá ako samozrejmosť, je v skutočnosti veľká drina.

 

   Čo si želať na záver? Budúci ročník ostávame opäť v priestoroch GO Kľačno. Termín je zarezervovaný na 24.7.-2.8.2020, a tak nastáva návrat „do starých koľají“ v strede letných prázdnin. Vydanie táborových propozícií bude opäť najneskôr v priebehu januára a od ich zverejnenia bude možné prihlásiť sa. Isto budú aj nejaké obmedzenia, čo sa týka možného prihlasovania sa účastníkov. Samozrejme budú možné aj vekové výnimky, len sa budú hodnotiť individuálne, s dôrazom na správanie počas predchádzajúcich ročníkov, vrátane toho posledného. Garantovanie účasti bude opäť vyžadovať zaslanie všetkých vecí, ktoré budú uvedené v propozíciách. Na ústne prihlásenia, resp. na nekompletné prihlášky sa nebude brať žiadny ohľad, takže „Kto skôr príde...“ Opätovne budú podmienky pre akceptovanie účasti dieťaťa na tábore také, že už teraz je viac menej jasné, že niektorí nimi asi jednoducho neprejdú. Bude to však pre dobro všetkých ostatných. Oficiálna prihláška bude platiť opäť až po oficiálnom potvrdení účastníka vedúcimi.

 

   Chceme sa neustále zlepšovať, a preto si isto pripravíme aj na budúci rok nejaké novinky. Už aj teraz máme množstvo podnetov od nás (ale aj od účastníkov), ktoré veríme, že nielen zefektívnia fungovanie počas tábora, ale skvalitnia ho ako celok.

 

   Na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým osobám, ktoré mi tento ročník (resp. aj minulé ročníky) pomohli zorganizovať, a bez ktorých by to jednoducho nefungovalo. Toto podujatie je dlhodobo postavené na nezištnej pomoci, spolupráci, korektných ľudských vzťahoch, množstve zábavy, dobrej nálady a pozitívnej energie. Šesť dní dovolenky, po ktorých by ste si mali vziať ďalšiu na rekonvalescenciu, je už našim dlhoročným údelom. No vďaka množstvu vašich pozitívnych reakcií máme pred sebou každoročne veľký záväzok túto akciu zopakovať. A tak sa určite stretneme s viacerými z vás aj budúci rok, počas 19. ročníka nášho Koníka!

 

za všetkých vedúcich

 

Miroslav Roháček

Záverečná správa z 18. ročníka LŠT Koník

 

   Letný šachový tábor Koník má za sebou svoje ďalšie pokračovanie. Dospel. Oslávil už totiž svoje osemnáste narodeniny. Prebiehal pod organizačnou taktovkou KŠN Bratislava, ŠKM Dunaj, ŠK Osuské a MŠA Interchess. Za pomoc pri zapožičaní šachového materiálu týmto ďakujeme aj NŠK Nitra. Počet účastníkov číslom 111 síce neprekonal svoj rekord, no vynútený termínový presun, spôsobený ME mládeže v šachu v Bratislave a kolízia s viacerými podujatiami, predsa len urobili svoje. Budúci rok hlási Koník návrat do tradičného termínu v strede školských prázdnin, ale to už predbiehame. Poďme sa najprv venovať čerstvo ukončenému osemnástemu ročníku...

 

   Tak ako po minulé roky bola výborná nielen kvantita, ale aj šachová kvalita účastníkov, veď sme na tábore privítali celkovo 5 aktuálnych majstrov Slovenska z MSR mládeže, 11 medailistov a takmer 20 hráčov, ktorí sa umiestnili do šiesteho miesta vo svojich kategóriách. Záujem o podobné podujatie na Slovensku isto je a potvrdil ho aj tento ročník a tak nám naozaj asi neostáva nič iné, ako v jeho organizácii pokračovať. Navyše, míľovými krokmi sa blíži druhé okrúhle jubileum.

 

   Aj tento rok sme mali, rovnako ako počas tých minulých, medzinárodné zastúpenie, keď okrem 110 detí zo Slovenska, úspešne zastupoval zahraničie David Juračák z Českej republiky.

 

   Vysoký počet účastníkov musí znamenať aj vysoký počet vedúcich. Nám sa v priebehu roka podarilo predbežne dohodnúť takmer kompletnú zostavu, ktorá bola ešte tesne pred táborom doplnená o ďalšie mená. Tento rok vyšlo aj oslovenie zaujímavých mien pre tréning vyšších skupín a premiérovo sa tak najlepšej dvadsiatke venoval prvý slovenský veľmajster, Ján Plachetka. Nám ostáva veriť, že si svoj debut na Koníku užil. Vzhľadom k tomu, že až traja tradiční vedúci v rámci tohto podujatia sa ho nezúčastnili (smutná májová správa o odchode Petra Palečka, resp. Pauličkovci, ktorí po neľahkom rozhodovaní avizovali, že dajú priestor mladším), siahli sme najmä k bývalým účastníkom Koníka. Tí zažili tábor aj z „opačnej strany barikády“ a preto môžu od začiatku plnohodnotne nabehnúť do kolotoča povinností a taktiež sú plní elánu a vedia flexibilne zaskočiť na rôznych postoch. V drese vedúcich boli tento rok úplnými nováčikmi Rudolf Benci, Miroslav Macko, Oliver Spaček a Martin Starovič. Z môjho pohľadu to bol zatiaľ organizačne najlepšie zvládnutý ročník, ku ktorému prispelo nielen šťastie na počasie, ale aj vysielačky (jeden z výsledkov brainstormingu na chate vedúcich, konanej po minulom ročníku), ktoré vedúcim pri koordinácii nahradili množstvo krokov a telefonátov. Ešte sa nám nestalo, aby sme v noci zo soboty na nedeľu čakali už iba na dva výsledky a mali pobalenú nielen celú výškovú budovu, ale dokonca aj pripravenú telocvičňu na záverečné vyhodnotenie. Bolo to však aj nutné, keďže sme museli skončiť podujatie v takom čase, aby po nás plynule prišla ďalšia, vyše 150-členná, skupina. Ostáva len dúfať, že budúci rok, keď budeme my striedať túto skupinu, pôjde taktiež všetko ako po masle.

 

  Pri večerných a nočných poradách bolo sledovanie predpovede počasia povinnou rutinou a na základe toho bol vždy stanovený program na nasledujúci deň, spolu s presným časovým harmonogramom viacerých simultánne prebiehajúcich disciplín. Nezabúdalo sa na zabezpečenie záložného plánu, ktorý sme však nakoniec využili iba jediný raz. Počasie nám totiž tento rok vyšlo plne podľa našich predstáv, keď po celých desať dní boli teploty veľmi prijateľné a za celý čas zapršalo iba vtedy, kedy nám to nevadilo. Viacero predpovedaných prehánok sa udialo iba na internete a v mobiloch a tak bolo aj zo sobotňajších 18 hodín dažďa od skorého rána nakoniec iba jedno daždivé poobedie. V tomto čase však už boli v pláne iba vnútorné aktivity, vrátane záverečného kola šachového turnaja.

 

   Čo sa týka zdravotných problémov, situácia bola rovnako pokojná ako minulý ročník, ak nie ešte pokojnejšia. Nedá sa však povedať, že by sa naša zdravotníčka Mirka Makovičová nudila.

 

   Za veľké množstvo fotografií, videá a zabezpečenie livestreamov vďačíme Martinovi Očkovi. Počet fotografií, ako aj ich veľkosť, bude nutné istotne zmenšiť. Množstvo z nich je možné nájsť na FB konte Klubu šachových nádejí, kde boli pravidelne umiestňované počas celého tábora, za výraznej pozornosti rodičov a rodinných príslušníkov účastníkov. Za starostlivosť o kuchynku, rozdávanie desiat a olovrantov vďačíme už tradične najmä Zuzke Diviakovej, ktorej asistovala najmä už vyššie spomenutá Mirka.

 

Každoročne máme snahu o búranie štyroch stien brániacich rozvoju každého hráča, t.j. šachový tréning, psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Upratovanie izieb a následné „odmeny“ v podobe cvičení majú učiť systematike, a keď sa to nedarí, majú aspoň vplyv na fyzickú kondíciu. Rovnako funguje vylepšovanie kondície pri zabúdaní vecí (často hodnotné mobily, peňaženky s hotovosťou, časti oblečenia, atď..), prekročení večierky, používaní „vybraných slov“, nenahodení partií do spoločnej databázy, riešení prípadných nezhôd fyzickou cestou a ďalších iných zaujímavých aktivít. V týchto aktivitách sa niektorí jednotlivci, dvojice, či celé skupinky doslova vyžívali a tak sme ich priania „s veľkou dávkou empatie vypočuli“.

 

   Budíček a ranné rozcvičky, najmä pod vedením mladších vedúcich a Tomáša Peričku, ako aj športové disciplíny a najmä iné fyzické aktivity „za odmenu“ výrazne vylepšovali kondíciu niektorých účastníkov a čiastočne míňali ich energiu. Číselne však ich počet klesol na pätinu, čo znamená buď fakt, že vedúci starnú, alebo to, že „generačná výmena“ sa tento rok v tomto smere naozaj vydarila. Drvivá väčšina účastníkov bola disciplinovaná a aplikovala princíp zdravého rozumu a prípadne stačilo jedno upozornenie a bolo po problémoch. Za to im patrí veľká vďaka. Museli sme však riešiť aj zopár menej pozitívnych vecí a budúci ročník bude istotne bez niektorých známych či menej známych mien. Kto sa nebude môcť zúčastniť, respektíve kto pôjde na podmienku, doriešime až na chate vedúcich, pravdepodobne niekedy v septembri.

 

   Čo sa týka stravovania, kuchyňa opätovne potvrdila svoje kvality a raňajky, obedy a večere sme riešili priebežne, nakoľko kapacita jedálne je nižšia ako počet účastníkov a najmä niektoré partie šachového turnaja sa natiahli dlhšie ako bolo v harmonograme plánované. Desiatu sme rozdávali priamo v jedálni alebo na ihrisku, olovrant občas poobede a niekedy sme ho využili ako druhú večeru. Bufet síce tento rok otvorený nebol, no k dispozícii bola iná modla – automat.

 

   Pitný režim bol zabezpečený priamo v jedálni nádobou, do ktorej bol dopĺňaný čaj resp. jemne osladená malinovka. Každý z účastníkov navyše dostal počas prvého dňa fľašu s minerálkou, na ktorej mal svoju menovku a mohol ju využívať namiesto, oveľa rizikovejších, sklenených pohárov. Predišli sme tým aj možným zraneniam, a najmä tým bola ľahko vyriešená možnosť pitného režimu aj v hracích miestnostiach, či vonku pri športových aktivitách.

 

   Ubytovanie bolo zabezpečené v komplexe GO Kľačno, pričom chlapčenskú časť tvorili, tak ako naposledy, iba tri poschodia a dve izby na prízemí a dievčenskú časť jedno kompletné poschodie a jedno viac ako polovičné. Dievčatá tak stabilizovali svoje počty a postupne vytláčajú chlapcov z prízemia. Uvidíme, či ho niekedy pokryjú aj celé. Mohli byť spokojné aj s faktom, že ich časť prebehla, ako prvá, generálnou rekonštrukciou a z kvalitného ubytovania sa stalo ešte kvalitnejšie.

 

   Okrem ubytovania a jedálne sa v komplexe nachádzali aj priestory na šachový turnaj, učebne na tréningový proces, tri stolnotenisové stoly na turnaj a telocvičňa. Oproti minulému roku prišlo opäť k určitým zmenám interiéru aj exteriéru, v ktorom okrem iného pribudla napríklad veľká šachovnica.

 

   Tak ako minulý rok, všade fungoval internet, ktorý nám zjednodušoval prácu. Vďaka nemu sme mali možnosť dávať na web podujatia priebežné výsledky disciplín a už vyššie spomínané fotografie, videá a livestreamy. Aj keď občas potrénoval našu sebakontrolu, nakoľko na ňom viseli niektorí účastníci ako vrabce na elektrickom vedení.

 

Tento rok sme, po skúsenostiach v posledných ročníkoch, siahli aj ku obmedzeniu týkajúceho sa mobilných telefónov, a tak ich mali účastníci k dispozícii v období medzi raňajkami a začiatkom poobedného programu. Keď v priebehu tábora prišlo k dlhoočakávanému kroku, ktorým bolo zaheslovanie wi-fi heslom ********* (za hviezdičky si dosaďte 9 správnych písmen resp. čísel), mobily zrazu boli menej zaujímavé. Aká však bola napríklad kauzalita medzi týmto faktom a zvýšeným počtom účastníkov zapojených do dobrovoľných diagramov, resp. do jednoduchšieho hľadania účastníkov v rámci celého objektu, to je v štádiu skúmania.

 

   Novinkou spred dvoch rokov bolo vytvorenie aplikácie na nahrávanie výsledkov viacerých disciplín cez mobilný telefón, a tak sme jednak mohli ľahšie zistiť, či sa už nejaký zápas dohral a taktiež sa rovno aktualizoval na webe Koníka. Nemuseli sme sa preto po niektoré informácie vracať vždy k našim notebookom. Systém spoľahlivo fungoval, mierne sme ho vyladili a v priebehu tohto ročníka dokonfigurovali takmer všetky ostatné disciplíny. Zvyšné sú už iba otázkou času. Ideálom by bolo vytvorenie softvéru, ktorý by rozpísal do denných harmonogramov všetky disciplíny tak, aby si družstvá časovo neprekážali. No toto je skôr utópia, a tak je potrebné vymyslieť aspoň to, ako maximálne zefektívniť aktuálny poloautomatický systém.

 

   Livestreamy sa tento rok rozbehli vo veľkom, a tak si ich mohli viacerí záujemcovia pozrieť naživo priamo počas táborových dní, pričom ostatní tak môžu ešte stále urobiť cez web podujatia a sekciu Videá, prípadne aj cez Facebook Klubu šachových nádejí.

 

   Po prvej večeri prebehol vo vonkajších priestoroch zariadenia príhovor a žrebovanie účastníkov do jednotlivých družstiev. Nasadenie do jednotlivých košov bolo, ako vždy, na základe šachového ratingu, veku a športovej zdatnosti. Samozrejme, nie vždy sa dá vyhovieť všetkým, a to napriek snahe o čo najférovejšie rozdelenie. O nezávislé žrebovanie sa postarali naši najmladší účastníci, ktorí vyberali z vrecúška stolnotenisové loptičky a vzniklo tak 12 družstiev. Ich originálne názvy uvádzam v abecednom poradí: 3 bodky, Agresívni strelci, Good idea, Poslední odzadu, Prečo práve ja?, Prichádza búrka, Rasťove diviačie klobásky, Rožok v párku, Smradľavé zmrzliny, Štvorlístok a řeřicha vole!, To by šlo a YoŽiŇy z BaŽiŇy. Každé družstvo zároveň dostalo plátno na vlajku a vytvorilo nomináciu jednotlivých členov družstiev do tímovej súťaže zloženej z 15 rôznych disciplín. Oproti minulému roku v nej boli novinkami Dáma, Historický kvíz o Koníku, Kalčeto a Živé súsošie.

 

   V bodovaní izieb bola veľká variabilita v dosiahnutých číslach, no celkový priemer bol suverénne vyšší ako všetky doterajšie ročníky. Nakoniec systémom štart-cieľ zvíťazila izba č.112 (Daniela Ďatelová, Katka Janíková a Adriana Vozárová) s bilanciou 89,5/90, s náskokom 3,5 bodu pred izbou č.7 (Jana Jankechová, Petra Kapičáková, Alžbeta Kapolková, Martina Šošovičková). Tretie miesto si pre seba vybojovala sedmička z izby č.203 v zložení Róbert Bajnok, Tomáš Béreš, Karol Borsík, Patrik Kuna, Alex Matejov, Maxim Matejov, Oliver Michalička, čím sa stali zároveň najlepšou chlapčenskou izbou tohto ročníka. Bez zmeny ostali aj večerné koncerty na gitare, pre najlepšie izby v rámci bodovania izieb, tzn. pre všetkých, ktorí v daný deň dostali desiatku.

 

   Prekážkový beh sa stal už počas úvodného víkendu korisťou družstva YoŽiŇy z BaŽiŇy, keď zvíťazilo s náskokom takmer 12 sekúnd. Druhé miesto obsadili Poslední odzadu a tretí skončili Agresívni strelci. V jednotlivcoch zvíťazil Matej Bidulský, o 2,5 sekundy pred strieborným Nikolasom Náterom. O ďalšiu sekundu zaostal bronzový Maxim Matejov.

 

   Orientačný beh sa tento rok obišiel bez neplánovaných prekvapení. Najväčším víťazstvom pre vedúcich je platnosť jednoduchej rovnice „počet štartujúcich účastníkov = počet účastníkov v cieli“. Tento rok sa to opäť podarilo, keď sa všetkých 107 bežcov vrátilo do cieľa. Viacerí si trať ku svojej škode skrátili, prípadne zablúdili. Víťazom orientačného behu sa stal Matej Bidulský a na druhom mieste skončil Róbert Bajnok. Tretí skončil Ondrej Vadila, ktorý mal najlepší bežecký čas, ale v získaných časových bonusoch na víťaznou dvojicou výrazne zaostal.

 

   V známej disciplíne kameň - papier - nožnice sa hralo opäť K.O. systémom a postupne naberali súboje na vážnosti. Hralo sa na dva víťazné sety do 11, pričom rozdiel musel byť 2 body (11:9, 12:10, atď..). Prvé kolo sa odohralo počas prvej rozcvičky, čo výrazne urýchlilo ukončenie celej disciplíny. Víťazom sa stal Vladimír Bochnička, ktorý vo finále vyhral 2:0 na sety s druhým Tomášom Bérešom. Cestou doň napríklad vyradil v osemfinále minuloročného víťaza tejto disciplíny Pavla Loffaya. V zápase o tretie miesto uspel rovnakým výsledkom Tomáš Kossuth, keď zdolal Timura Smaha.

 

   V šípkach účastníci hádzali „ako prišli“. To znamená, že samostatne, po dvojiciach, či po trojiciach a pod... Následne najlepších dvanásť zo základnej časti postúpilo do dvoch semifinálových skupín (na postup bolo potrebných 382 bodov). Ďalej z každej z nich postúpili do finále dvaja najlepší, a zo zvyšku dvaja ďalší, s najvyšším počtom bodov. Víťazom sa stala Lucia Strišková (piata po základnej časti) pred Adelou Zetochou (víťazkou semifinále) a Pavlom Loffayom (do finále postúpil o jediný bod). V družstvách boli najúspešnejší YoŽiŇy z BaŽiŇy pred Agresívnymi strelcami a Poslednými odzadu.

 

   Turnaj v pétanqué sa hral systémom dvoch šesťčlenných skupín. V jednotlivých zápasoch, hraných na štyri kolá, prišlo niekoľkokrát k neuveriteľným zvratom. Turnaj sa stal nakoniec korisťou Smradľavých zmrzlín, ktoré zvládli finále proti družstvu YoŽiŇy z BaŽiŇy výsledkom 5:2. Na treťom mieste sa umiestnilo družstvo To by šlo, ktorí výhrou 5:1 prekonali Posledných odzadu. Tí sa postarali o rekordný masaker tohto ročníka, keď naložili družstvu Štvorlístok a řeřicha vole! 14:0, no rekord Koníka v pomere 22:0 (z roku 2016) bezpečne odolal. Zápasy o siedme, deviate a jedenáste miesto sa neodohrali, a o umiestnení rozhodlo poradie a počty bodov v základných skupinách.

 

   Turnaj v stolnom tenise mal opäť vysokú úroveň, pričom celkovo nám to tento rok vyšlo na 301 zápasov. Po bojoch v 28 kvalifikačných skupinách a v 14 základných skupinách sa do nadstavby zapojili už aj štyria vopred nasadení hráči. Postup zo základných skupín znamenal skončiť v TOP32, pričom najlepších šestnásť (postup z nadstavby) postupovalo do play-off. Minuloročný primát potvrdil Jakub Šošovička, ktorý vo finále zdolal Martina Šándora v pomere 3:2. Je potrebné ale dodať, že všetko mohlo byť aj inak, veď v rozhodujúcom sete otáčal zo stavu 5:9. Tretie miesto pre seba opäť vybojoval Adam Cedzo, čím odsunul na to štvrté semifinalistu Karola Kostelanského. Ten sa tak ako jediný dostal cez nasadeného hráča, konkrétne turnajovú štvorku Adriana Zetochu, ktorého zdolal vo štvrťfinále 3:1.

 

   Futbalový turnaj sme tento rok odohrali výlučne na tráve. Pre veľké množstvo účastníkov, a najmä veľké vekové rozdiely, boli družstvá rozdelené na dve polovice – malých a veľkých. Zápas sa tak hral netradične (aj keď na Koníku vlastne už tradične) na štvrtiny, keď sa vždy striedali systémom veľkí – malí – veľkí - malí. Po bojoch vo dvoch základných skupinách postupovali ich víťazi priamo do semifinále a družstvá na druhých a tretích miestach odohrali medzi sebou štvrťfinálové zápasy. Následne sa odohrali obe semifinále, ako aj zápasy o 5.miesto. Ďalšie zápasy o umiestnenie (7., 9. resp. 11.miesto) sa po vzore pétanqué neodohrali. V zápasoch o tretie miesto a vo finále sa diváci dočkali volejbalových výsledkov 3:2. Tretie miesto pre seba vybojovali Smradľavé zmrzliny, ktoré zdolali 3 bodky, kým vo finále zdolali Agresívni strelci družstvo Prichádza búrka. Najlepšími brankármi sa stali Marek Tobias Janík a Maxim Matejov a najužitočnejšími hráčmi Matej Bidulský a David Juračák.

 

   Nakoľko sme však tábor šachový, prebiehalo v ňom samozrejme aj množstvo šachových aktivít. Účastníci boli rozdelení do jedenástich tréningových skupín a počas tábora sme sa im venovali pomocou tréningov a prednášok. Tréningové miestnosti sa nachádzali v turnajových miestnostiach ako aj v ďalších učebniach a vybrané skupiny trénovali v altánku resp. v krytom veľkom stane. Magnetom bol isto najmä GM Ján Plachetka, ktorý okrem tréningov najsilnejšej skupiny urobil počas svojho pobytu aj dve večerné prednášky pre záujemcov ľubovoľnej výkonnosti a v priebehu jednotlivých kôl bol záujemcom k dispozícii na rozbory partií. Okrem neho sa trénersky účastníkom venovali Rudolf Benci, Matej Čertík, Rastislav Diviak, Rudolf Diviak, FM Martin Ištoňa, Michal Jozefek, Henrieta Kopnická, Martin Kuna, FM Miroslav Macko, Martin Očko, Tomáš Perička a Oliver Spaček.  Prvé dni boli účastníci rozdelení najmä podľa ratingov a veku, nastali aj viaceré presuny tých lepších a ambicióznejších z jednotlivých skupín smerom nahor respektíve iných smerom opačným. Niektorí účastníci zaznamenali smerom nahor aj výrazne skoky, často o niekoľko skupín.

 

   Bleskový turnaj najlepšie zvládol Adrian Zetocha, ktorý stratil iba dve remízy a bezpečne tak zvíťazil s jednobodovým náskokom pred Vladimírom Bochničkom. Tretí skončil Matej Bidulský, ktorý mal zo skupiny 6,5-bodových hráčov na 3.-13.mieste najlepšie pomocné hodnotenie. Škvrnou na priebehu tohto, inak veľmi bojovného, turnaja, bolo akurát posledné kolo. V ňom si na prvých piatich stoloch piatimi remízami viacerí istili účasť v extra blitzi. Ten sa nakoniec predsa len konal posledný večer a nastúpilo v ňom proti sebe 10 hráčov z turnaja proti desiatke vedúcich. Skončil sa víťazstvom omladiny v pomere 57:43, keď si za vedúcich najlepšie viedla posila z veľmajstrovských radov a za účastníkov Vladimír Bochnička.

 

   V hlavnom turnaji, ktorý sa hral tempom 1 hodina na partiu s 30-sekundovou bonifikáciou za každý vykonaný ťah, sme ponechali systém bodovania 3 body za výhru, 1 bod za remízu a samozrejme 0 bodov za prehru. Rezultatívnosť partií bola 83,1%, pričom na prvých desiatich šachovniciach bola 76,7%. Nakoľko turnaj nejde na zápočet FIDE, je skvelou príležitosťou otestovať si nové otvorenia a vyskúšať si hrať každú partiu naplno. O to viac, že čoskoro sú tu ME mládeže v šachu, na ktoré sa prihlásilo obrovské množstvo účastníkov Koníka. Napriek tomu, že každá remíza bola viac či menej stratou a zväčša sa hralo, ojedinele sa vyskytli aj prípady „remízy bez boja“.

 

Premiérovo sme vyskúšali na Koníku online prenos prvých štyroch šachovníc, pričom do budúceho roku počítame s minimálne rovnakým počtom, no nevylučujeme aj možnosť využitia online prenosu pre prvú desiatku šachovníc.

 

   Víťazom sa stal suverénne 25-bodový Adrian Zetocha (ŠK Slovan Bratislava), ktorý v turnaji stratil iba dva body za remízu v predposlednom kole. V priebehu turnaja dokázal vykľučkovať z viacerých podozrivých pozícií, a nakoniec bol takmer stopercentný. Na druhom mieste skončil Martin Šándor (KŠN Bratislava), ktorý nazbieral 20 bodov, keď okrem prehry s víťazom stratil už iba dve remízy v záverečných dvoch kolách. Tretie miesto pre seba vybojoval, rovnakým bodovým ziskom, Ondrej Vadila (ŠK Slovan Bratislava), ktorý sa obom medailistom v priebehu turnaja vyhol. Kategóriu dievčat vyhrala ziskom 19 bodov Lenka Bidulská (TJ Slávia Košice), ktorá mohutným finišom predbehla nakoniec striebornú Luciu Striškovú (KŠN Bratislava). Tá odohrala skvelý turnaj a v poslednom kole mala na dosah ruky aj druhú priečku v celom turnaji. Bronz brala Simona Bochničková (KŠN Bratislava), pričom obe zhodne získali 18 bodov. Kategóriu do 11 rokov (ročník 2007 a mladší) vyhral David Eliáš (ŠK Sabinov) pred Natáliou Havaldovou (KŠN Bratislava), keď obaja nazbierali zhodne 15 bodov. Tretím v poradí bol David Juračák (Interchess Z.S.), ktorý získal 14 bodov. Medailisti celkového poradia, a najlepšie trojice v kategórii dievčat a v kategórii do 11 rokov, získali medaile a diplomy. Celkový víťaz a najlepšie dievča získali navyše aj poháre. V kategórii do 9 rokov bola najlepšia trojica odmenená diplomami. Do 9 rokov zvíťazil 14-bodový Lukáš Strapec (ŠK Junior CVČ Banská Bystrica) pred Timeou Haásovou (ŠK Rajec), ktorá získala rovnaký počet bodov a Marekom Ďurovkom (ŠK Junior CVČ Banská Bystrica), ktorý získal 13 bodov. Všetci účastníci si domov odniesli okrem cenných šachových skúseností aj vecné ceny.

 

   Čo sa týka turnaja, ešte je potrebné spomenúť nahadzovanie partií za účelom vytvorenia databázy partií. Záštitu nad nahadzovaním prevzal Rudolf Diviak, a tak ako už posledné roky býva dobrým zvykom, v databáze máme všetky odohrané partie. Niektorí účastníci sa vôbec prvý raz stretli s týmto šachovým softvérom, ale menšie či väčšie úskalia zvládli. Tréneri tak budú mať doma opäť čo analyzovať.

 

   Okrem toho vždy čakalo piatich najrýchlejších hráčov kola, ktorí v ňom zaznamenali prehru, stretnutie s našou „doktorkou veľmajsterkou Eufrazínou Gambitovou“, ktorá sa hráčom svojsky snažila vysvetliť príčiny ich rýchlych koncov. Témy boli najmä nasledovné: Na čo sú dobré šachové hodiny, Prečo premýšľanie nebolí, Prečo by ruka mala poslúchať hlavu, Prečo je dôležité v otvorení vyvíjať figúry a urobiť rošádu, Prečo je dôležité všímať si hrozby nášho súpera a podobne. Poniektorým sa rozbory páčili až natoľko, že sa k nej pravidelne vracali, ale väčšine stačila jedna návšteva a boli vyliečení J

 

   V riešiteľskej súťaži nenechal nič na náhodu Jakub Šošovička, a opäť si vymenil miesta s druhým Martinom Šándorom (minulý rok vyhral, predtým skončil za Jakubom druhý), ktorí získali po 25 bodov. V prospech Jakuba rozhodlo iba rýchlejšie riešenie – 16 minút verzus 19. Tretím do partie bol, rovnako 25-bodový Vladimír Bochnička, ktorý diagramy odovzdal za 23 minút. Za touto trojicou už bol výraznejší bodový odstup, keď na delené štvrté miesto stačilo 21 bodov.

 

   Okrem toho počas tábora bežala aj súťaž v dobrovoľnom riešení diagramov. Do súťaže sa zapojilo celkovo až 74 zo 111 účastníkov. Slabší riešili najmä jednoťažky, či dvojťažky, tí lepší najmä trojťažky resp. štúdie. Z prvého miesta sa mohol tešiť Martin Šándor (195 bodov), ktorý od úvodu získal mierny náskok ,a nakoniec ho pred druhým v poradí, Jakubom Šošovičkom (170,5 bodu), aj udržal. Nad hranicu sto bodov sa dostal ešte aj tretí v poradí, Marek Ďurovka, ziskom 107,5 bodu. Viacerí reprezentanti, medailisti a užšia či širšia slovenská špička sa však môžu červenať, pretože neodovzdali ani jediný papier. V lepšom prípade si možno už vstúpili do svedomia a doma opäť zarezávajú... Z družstiev boli najúspešnejší riešitelia družstva Good idea (341 bodov) pred To by šlo (325 bodu) a YoŽiŇy z BaŽiŇy (265,5 bodov). Táto disciplína však, žiaľ, mala aj svoju tienistú stránku, keď sme v jej priebehu prišli na tri (primitívne) pokusy o podvod. Keďže išlo o hrubé porušenie toho, o čo má v športe ísť, okamžite nasledovali osobné pohovory s týmito účastníkmi.  Je však jasné, že všetky tieto mená budú riešené v rámci možného umiestnenia na blacklist, resp. na účasť s podmienkou. Nevylučujeme ani prípadné zrušenie disciplíny, či zmenu v rámci jej fungovania.

 

   Okrem týchto súťaží sme do celkového bodovania zaradili aj tímovú súťaž, ktorá pozostávala z 15 disciplín. Do nich sa mohli účastníci zaradiť sami, pričom každý z družstva musel byť minimálne vo dvoch z nich a maximálne v troch. Čo všetko sa započítavalo (v zátvorkách sú uvedení víťazi jednotlivých disciplín)? Americký žolík (Ema Walterová), Človeče nehnevaj sa! (Michal Maroši), Dáma (Prečo práve ja? – Dávid Eliáš, Martin Gӧllner) Frisbee (Prichádza búrka – Daniel Compel, Marek Tobias Janík, Šimon Šalgovič), Historický kvíz o Koníku (To by šlo – Stella Čarnecká, Jerguš Rybianský, Jakub Šošovička), Kalčeto (Rasťove diviačie klobásky – Karol Kostelanský, Timur Smaho), Maľované krížovky (víťazstvo si rozdelilo až šesť družstiev), Maľovanie (Good idea – Ľubana Holeštiaková, Lucia Strišková), Námorná bitka (Matej Krajčírik), Pexeso (Adela Zetocha), Streetbal (Smradľavé zmrzliny – Róbert Bajnok, Karol Borsík, Adam Cedzo), Sudoku (prvé miesto delilo až päť družstiev), Tajomstvo podzemia (Prichádza búrka – Samuel Havalda, Šimon Šalgovič) a Vybíjaná (Agresívni strelci – Samuel Červeň, Marek Ďurovka, Lucia Magdová) a Živé súsošie (Rasťove diviačie klobásky).

 

   Poradie súťaže družstiev napokon dopadlo nasledovne: Na prvom mieste sa ocitli Poslední odzadu v zložení Matej Bidulský, Jonáš Ďurana, Natália Ivanecká, Petra Kapičáková, Patrik Kuna, Michal Maroši, Magdaléna Mrmusová, Adela Zetocha a Adrian Zetocha. Vďaka zisku 710 bodov sa mohli tešiť zlatým medailám. Do akej miery rozhodla dôvera v ich sebavedomý názov, vymyslený počas úvodného dňa podujatia, to známe nie je J Spolu s nimi sa mohla zo zlata tešiť vedúca Henrieta Kopnická. Druhé miesto obsadilo, a strieborné medaile si domov odnieslo, družstvo To by šlo v zložení Lenka Bidulská, Stella Čarnecká, Janka Červeňová, Juraj Dúbravka, Hana Horváthová, Artur Lopašovský, Jerguš Rybianský, Lukáš Strapec a Jakub Šošovička. Získali 646 bodov a na medailu si tak siahol aj vedúci Martin Kuna. Na treťom mieste skončilo družstvo Agresívni strelci, v zložení Tomáš Béreš, Samuel Červeň, Veronika Dudoňová, Marek Ďurovka, Katka Janíková, Martina Krahulcová, Lucia Magdová, Maxim Matejov a Nikolas Náter, s celkovým ziskom 644 bodov. Z bronzovej medaily sa tak mohla tešiť aj vedúca Ľubica Čelústková, pričom ide už o jej štvrtú medailu za štyri účasti v pozícii vedúcej!

 

   Zaujímavé je, že až štyri súrodenecké dvojice získali v súťaži družstiev dve medaile. Najúspešnejší boli Zetochovci (Adela a Adrian) s dvoma zlatými, nasledovali Bidulskí (Lenka a Matej) so zlatom a striebrom a tretími do partie boli Červeňovci (Janka a Samuel), ktorí získali striebro a bronz. Na štvrtých sme nezabudli, išlo však o zmiešané družstvo typu „účastník - vedúci“, kde Patrik a Martin Kunovci získali zlato a striebro.

 

   Z pohľadu historických štatistík sa na čele opäť prepisovalo poradie, keď do prvej desiatky najúspešnejších účastníkov súťaží družstiev sa dostala Martina Krahulcová, ktorá aktuálne delí ôsme miesto. Do elitnej dvadsiatky sa dostali David Petrek a Tomáš Kossuth. Keď už sme pri histórii, dodajme, že za všetky ročníky sme mali celkovo 1206 účastí, o čo sa postaralo 446 rôznych účastníkov súťažiacich v 159 rôznych družstvách.

 

   V rámci záverečného vyhlasovania výsledkov ostáva spomenúť už iba úvodné dva diplomy, ktoré dostali Lucia Magdová a Alex Bartal ako najmladší účastníci turnaja. A taktiež aj jeden veľmi špeciálny, ktorý dostal Dávid Eliáš za najviac času stráveného za šachovnicou. V turnaji totiž hral samé dlhé partie a takmer vždy končil medzi poslednými.

 

   Z programu tohto ročníka mi ostáva spomenúť už iba nočný pochod, ktorý sme absolvovali v noci z piatku na sobotu a inšpiráciu doň sme čerpali z Malého princa. Viacerí účastníci to skôr či neskôr pochopili a niektorí dokonca citovali dialógy z tejto úžasnej knižky. Svietiace náramky, ktoré dostal každý účastník pred odchodom do lesa, splnili cieľ, keďže sme sa naspäť úspešne vrátili všetci J

 

   Veľký záujem u účastníkov vzbudilo aj naše prekvapenie, ktorým bolo vystúpenie Lucie Kevickej, ktorá je bývalou štvornásobnou účastníčkou Koníka a aktuálne dlhodobo najlepšou slovenskou freestyle futbalistkou. Okrem toho je však aj bývalou majsterkou sveta v tejto disciplíne a z MS má dokonca kompletnú medailovú zbierku. Po jej vystúpení mali niektorí účastníci možnosť vyskúšať si niektoré základné triky, a zistili, že to, čo možno vyzerá ako samozrejmosť, je v skutočnosti veľká drina.

 

   Čo si želať na záver? Budúci ročník ostávame opäť v priestoroch GO Kľačno. Termín je zarezervovaný na 24.7.-2.8.2020, a tak nastáva návrat „do starých koľají“ v strede letných prázdnin. Vydanie táborových propozícií bude opäť najneskôr v priebehu januára a od ich zverejnenia bude možné prihlásiť sa. Isto budú aj nejaké obmedzenia, čo sa týka možného prihlasovania sa účastníkov. Samozrejme budú možné aj vekové výnimky, len sa budú hodnotiť individuálne, s dôrazom na správanie počas predchádzajúcich ročníkov, vrátane toho posledného. Garantovanie účasti bude opäť vyžadovať zaslanie všetkých vecí, ktoré budú uvedené v propozíciách. Na ústne prihlásenia, resp. na nekompletné prihlášky sa nebude brať žiadny ohľad, takže „Kto skôr príde...“ Opätovne budú podmienky pre akceptovanie účasti dieťaťa na tábore také, že už teraz je viac menej jasné, že niektorí nimi asi jednoducho neprejdú. Bude to však pre dobro všetkých ostatných. Oficiálna prihláška bude platiť opäť až po oficiálnom potvrdení účastníka vedúcimi.

 

   Chceme sa neustále zlepšovať, a preto si isto pripravíme aj na budúci rok nejaké novinky. Už aj teraz máme množstvo podnetov od nás (ale aj od účastníkov), ktoré veríme, že nielen zefektívnia fungovanie počas tábora, ale skvalitnia ho ako celok.

 

   Na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým osobám, ktoré mi tento ročník (resp. aj minulé ročníky) pomohli zorganizovať, a bez ktorých by to jednoducho nefungovalo. Toto podujatie je dlhodobo postavené na nezištnej pomoci, spolupráci, korektných ľudských vzťahoch, množstve zábavy, dobrej nálady a pozitívnej energie. Šesť dní dovolenky, po ktorých by ste si mali vziať ďalšiu na rekonvalescenciu, je už našim dlhoročným údelom. No vďaka množstvu vašich pozitívnych reakcií máme pred sebou každoročne veľký záväzok túto akciu zopakovať. A tak sa určite stretneme s viacerými z vás aj budúci rok, počas 19. ročníka nášho Koníka!

 

za všetkých vedúcich

Miroslav Roháček