Záverečná správa 8.ročníka LŠT Koník
V dňoch 24.júla až 2.augusta sa už ôsmy raz konal Letný šachový tábor Koník. Ako už býva dobrým zvykom, konal sa v rekreačnom zariadení Lovichovec neďaleko Zemianskeho Podhradia, pár kilometrov od Nového Mesta nad Váhom. Po marcovom turnaji O pohár KŠN a májových MSR mládeže to bola tretia a posledná väčšia akcia ktorú som mal tento rok na pláne. Prípravy neboli ničím výnimočné od minulých ročníkov, zoznam vedúcich ostal taktiež až na malé obmeny rovnaký. Predbežný stav prihlásených sľuboval veľkú variabilitu v ročníkoch prihlásených detí ako aj veľkú kvalitu čo sa týka šachovej výkonnosti. Nakoľko je však tábor táborom a nie sústredením či extrémne serióznym turnajom, upustili sme od možnosti dať ho započítavať na fide elo.
Už prvý deň sme upravovali zoznam prihlásených oboma smermi a tak pribudli do tábora na úkor iných (odhlásených) na poslednú chvíľu Monika Nemečkayová a v hodine dvanástej aj Martin Šimek. Počet detí sa tým dostal na 49, čo spolu s dospelými činilo 62 ľudí. Oficiálne žrebovanie do družstiev prebehlo pred jedálňou krátko po večeri. Účastníci boli rozdelení do 6 výkonnostných košov a priebežne za pomoci Katky Tanzerovej vyžrebovaní do jednotlivých tímov a k nim boli vyžrebovaní vedúci. Účastníci boli tak ako po minulé roky oboznámení, čo sa patrí a čo nie. To, že občas zlyhal princíp zdravého rozumu, bola už druhá vec, ale o tom potom... Pravidlá sú jasné a musia platiť pre všetkých rovnako. Po losovaní, ako vždy, nasledovala porada nových spoluhráčov ohľadne určenia názvu družstva. Skončila sa ako vždy úspechom a tak vznikli Bohyne, H5N1, Karpatskí bojovníci, Mechanické pomaranče, Morbídne mucholapky, Strešné krytiny, Šťavnaté banány a Záchodoví pavúci.
Prvú noc prebehli losovania do turnajov a tak sa postupne začali rozohrávať šachový turnaj, futbalový turnaj, turnaj v pétanque, stolnotenisový turnaj, turnaj v Človeče, nehnevaj sa! Deti sme si rozdelili do tréningových skupín. Všetko vyzeral byť v najlepšom poriadku až nás prekvapil zákerný nepriateľ, ktorý síce najprv nenápadne zaútočil iba na Igora Lintnera a Mirka Macka, následne však ďalší večer a najmä v noci udrel plnou silou. Spomínanej dvojici už vtedy relatívne nič nebolo, no ráno mi bolo ešte v posteli oznámené, že máme tucet ďalších ktorých viróza dostala. Telefonicky som sa dozvedel, že šarapatí najmä v Trenčianskom kraji. Ako však našla Lovichovec bez mapy či GPS, to ostáva záhadou. Do obeda pribudli ďalší štyria a tak sme poobedné kolo museli odložiť vzhľadom k faktu, že iba 12 z 24 dvojíc mohlo nastúpiť k partii. Zopár šťastlivcom sme preto na zdvihnutie nálady zorganizovali turnaj v „Holanďanoch“. Tento deň sa vyznačoval najmä roznášaním liekov, minerálok, čajov a suchárov na izby a meraním teplôt. Našťastie presne tak ako bolo očakávané doktorkou, trvala u väčšiny iba 1 deň resp. menej. Jedinou obeťou bol Adam Svoboda, ktorý odišiel domov a už sa naspäť na Lovichovec nevrátil. Nakoniec v súhrne ktorý sme si robili vyšli čísla, že viróza nás porazila medzi vedúcimi 7:1, medzi ostatnými dospelými v pomere 4:1 a medzi deťmi v pomere 39:10. Dobrú náladu však väčšine nevzala.
Šachový turnaj ako hlavné podujatie mal celkom nečakaný priebeh keď vo 4.kole zaváhali hlavní favoriti Tomáš Peitl a Martin Pagerka a do čela sa dostal Mišo Jozefek prenasledovaný Monikou Nemečkayovou. Tá ho po výhre s Tomášom Peitlom z 5.kola vo vzájomnej partii porazila a dostala sa na čelo turnaja ako 21.nasadená hráčka. V 7.kole prehrala s Maťom a tak sa dostal do čela práve on. Vo veľmi tesnom finiši sa mu nakoniec Moniku (zatiaľ určite životný turnaj) podarilo predbehnúť o pol Buchholzu. Tretí skončil Tomáš Peitl ktorý mal takisto 7 bodov. Štvrté miesto obsadil Tibor Čajka a piate dobrým finišom Oliver Spaček (ročník 1999). V kategórii dievčat zvíťazila Monika pred 6-bodovou Katkou Rožárovou a 5-bodovou Luciou Kevickou. V kategórii nádejí (ročník 1998 a mladší) skončil prvý spomínaný Oliver pred Adamom Rakúsom a Peťom Mackom. Turnaj bol kvalitný a vyznačoval sa bojovnosťou. K nej určite pomohli aj “uprgadované Sofijsko-koníkovské pravidlá”, ktoré v našom ponímaní znamenali to, že okrem zákazu remíz do 30.ťahu je remíza po 30.ťahu možná iba ak je súhlas rozhodcu. Hlavný stimul je naša snaha o zvýšenie bojovnosti hráčov ako aj snaha, hrať až do vyčerpania všetkých možností. Fakt, že toto pravidlo sa nestretlo iba s pozitívnymi ohlasmi je logický a bola j očakávaný, nebudeme však na ňom nič meniť ani do budúcnosti. Ďalšími dvoma činiteľmi ktoré určite pomohli kvalite partií boli ako minuloročné zvýšenie tempa na 1.5 hodiny na partiu, tak aj dávnejšie zavedená povinná rozcvička pred raňajkami. Najmä pri kolách hraných doobeda dokáže urobiť viac ako sa môže vzdať.
Vlna kritiky (treba však povedať, že iba u veľmi úzkej skupiny ľudí) sa určite zniesla na zvyšovanie kondície pod škaredým názvom „fyzické tresty“. Je to absolútne nepochopenie podstaty a navyše vecí ktoré mali byť deti naučené z domu. Kondícia navyše tvorí snáď 1/3 výkonnosti šachistu, to je všeobecne známy fakt. Systém strát a nálezov bol implementnovaný už dávno a funguje veľmi jednoducho. Keď si niekto niečo niekde zabudne, vec sa dostáva k vedúcim, a tí si ju u seba uložia. Potom po odbehnutí 1-5 koliečok okolo chaty (podľa hodnoty veci a zvážení fyzickej zdatnosti zábudlivca) ju dostane naspäť. Nechávať voľne pohodené rôzne predmety vrátane mobilov, peňaženiek a podobne mi nepripadá úplne ideálne. Navyše treba povedať, že systém funguje, lebo pri porovnaní s minulými ročníkmi počet stratených vecí rapídne klesol.
Absolútne som bol sklamaný z určitej skupiny ľudí ktorá pod zámienkou fyzikálneho pokusu obdržala odo mňa špagát. Nakoniec bol zneužitý na primitívnu vec s vedrom ktorá sa nakoniec skončila oveľa lepšie ako mohla dopadnúť. Zvažoval som aj okamžité vylúčenie dotyčných osôb. Keďže sa však výpovede dosť rôznili a každý to hádzal na iného, nebolo možné určiť pôvodcov tejto hlúposti a nakoniec sme to zjemnili na 15 koliečok okolo chaty po večierke.
Problematickým sa poniektorým zdá byť aj bodovanie izieb. Asi sa riadia heslom “ze smradu a špíny vzrústá pohoda“. To, aký má kto poriadok doma, je mi ľahostajné. Ale aby sme sa pri návštevách izieb borili cez pohádzané spotené veci ktoré patria do igelitových tašiek, zavesené stoličky, rozsypané kekse a podobné, to považujem za absolútne neprípustné. Bodovanie prebieha každý deň, boduje sa od 0 po 10, v ojedinelých prípadoch dokážu ísť určité izby aj do mínusových hodnôt. Ak skončí izba prvý raz po 5 resp. 6 bodov, dostanú 50 brušákov, drepov či klikov. Za opakované hodnoty sa počty násobia. Za mínusové hodnoty sú samozrejme prídavky. Niektorí pochopia ihneď, niektorí po prvej 50-tke, niektorí nepochopia či skôr nechcú pochopiť. Ale ak niekto dokáže v pohode uhrať nad 9 bodov deň čo deň, niekto má pohodlne okolo 7-8 bodov a iný má priemer 2, nie je o čom. V globále však musím povedať, že až na pár notorických rebelov to bolo v poriadku. Poniektorí absolvovovali straty a nálezy respektíve bodovanie izieb bez akejkoľvek ujmy. Skláňam klobúk a gratulujem im. Rovnako ako rodičom, ktorí povedia, že sme im mali dať za to viac. Poďme však k veselším témam a ostatným disciplínam...
Prvou bodovanou disciplínou bol prekážkový beh a v ňom nakoniec zvíťazili Morbídne mucholapky. Najnáročnejšou prekážkou bolo hádzanie stolnotenisových loptičiek do vedra a hádzanie tanierov (samozrejme nie kuchynských) do futbalovej brány. Ten kto čakal na prekážkovom behu exhibíciu Tomáša Danadu, mýlil sa. Podal veľmi slušný výkon a pomohol tímu Šťavnatých banánov ku bronzu. Strieborní skončili Karpatskí bojovníci.
V stolnom tenise sa hrali kvalifikačné, základné ako aj štvrťfinálové a semifinálové skupiny. Úroveň neskutočne vzrástla a potvrdilo sa, že pre väčšinu šachistov je práve stolný tenis obľúbeným doplnkovým športom, Vo finále nakoniec zvíťazil Tibor Čajka nad Maťom Kimerlingom a v súboji o tretie miesto porazil Martin Pagerka Luciu Kevickú.
Turnaj v pétanque sa hral systémom družstiev každý s každým a bol neskutočne vyrovnaný keď o víťazovi rozhodol až posledný zápas. V ňom zvíťazili Bohyne a stali sa víťazmi turnaja pred H5N1 a Karpatskými bojovníkmi. Spolu turnajom v Človeče, nehnevaj sa! to je asi najkontroverznejšia disciplína, ale aj také treba. Niektorí ho majú radi, iní ho veľmi nemusia. Za spomenutie stojí napríklad slogan Pétanque je sprostosť, ktorý sme ihneď v prvý deň mali nalepený na dverách, o ďalšie dva sme zbadali plagát spojený asi z 20 papierov formátu A4 a tretí raz som daný nápis našiel pri návšteve toaliet nalepený z vnútornej strany dverí. Iniciatíve sa proste medze nekladú...
V Človeče nastúpili proti sebe pätice resp. šestice a prví dvaja postupovali do 3 semifinále, odtiaľ opäť dvaja do finále a nakoniec sa z víťazstva tešil ........ pred Marcelom Verešom a Erikom Ekem.
Predposledný deň bol na programe orientačný beh, kde sme opäť umiestnili okrem 13 obrázkov na zapamätanie aj 3 checkpointy, kde bežci dostávali od vedúcich pečiatky. Nakoniec sa správne zorientovalo iba asi 15 bežcov, ostatní vynechali tretí z nich, minuloročné druhé miesto nemal šancu obhájiť Palo Roháček keď dokonca neabsolvoval ako jediný ani druhý z checkpointov. Výsledková listina po odčítaní bonusov za zapamätané obrázky a pripočítaní penalizácií za neabsolvovanie checkpointov nakoniec na prvé miesto umiestnila Martina Hurbana, ktorý obhájil minuloročné víťazstvo. Druhý skončil prekvapujúco Jakub Gavlas a tretí menej prekvapujúco Marcel Spaček. Skvelé bolo 4.miesto Svetlanky Sučíkovej ako aj 29.miesto 7-ročnej Katky Tanzerovej.
Futbalový turnaj ako najobľúbenejšia športová disciplína sa hral na 2 x 12 minút. Jednu základnú skupinu vyhralo suverénne favorizované družstvo Šťavnatých banánov ziskom 9 bodov a skóre 15:5, druhú družstvo Morbídnych mucholapiek skalopevnom obranou s 5 bodmi za výhru 3:0 a dve bezgólové remízy. V semifinále však nakoniec prišlo k obrovskému prekvapeniu keď boli Šťavnaté banány vyradené karpatskými bojovníkmi v penaltovom rozstrele napriek jasnej prevahe počas celého stretnutia. Aj druhý zápas sa skončil 0:0 a taktiež rozhodli penalty. V nich mali viac šťastia Záchodoví pavúci a postúpili do finále. V súboji o tretie miesto s prehľadom uspeli Šťavnaté banány a vo finále zvíťazili Karpatskí bojovníci.
Posledný deň prebehla aj súťaž v riešení diagramov, pričom na 12 z nich mali súťažiaci maximálne 40 minút. Z víťazstva sa so ziskom 12 bodov a lepším časom nakoniec mohol tešiť Tomáš Peitl pred Martinom Pagerkom. Na treťom mieste skončil Martin Hurban napriek tomu, že nevyriešil 1-ťahový mat. Asi sa mu zdal príliš pod úroveň...
Celkovo sa v bodovaní družstiev najviac darilo Karpatským bojovníkom ktorí získali v 9 disciplínach celkovo 408 bodov a stali sa tak suverénnymi víťazmi 8.ročníka. Dokonca mám pocit, že to bolo najjasnejšie víťazstvo družstva v celej histórii. Druhé miesto obsadili Bohyne s počtom bodov 339 a na bronzovej priečke skončili Záchodoví pavúci s 330 bodmi. Zvyšných 5 družstiev získalo od 248 do 313 bodov.
Z nesúťažných aktivít sme vo štvrtok po večeri absolvovali fantastickú grilovačku, kde sa okrem cigánskej podávala aj skvelá koníkovská torta. Kto nezažil a neochutnal, neuverí. Naozaj veľká vďaka, pán Kollár! O pár hodín neskôr bol na programe nočný pochod v blízkom lese, kde na nás číhali známe i menej známe príšery. Pred vstupom do lesa dostali repelenty zabrať a nemám informáciu, že by po celý čas Koníka niekto riešil čo i len jediného kliešťa. Ako poslednú aktivitu sme na posledný večer pripravili menšiu opekačku.
Rozhodne treba ešte spomenúť návštevy IM Michala Mészárosa ktorý absolvoval tréning s 1. a 2.skupinou a spolu s ktorým sme sa vydali na stopu pätice „pastovačov kľučiek“ a naša misia bola úspešná, IM Petra Vavráka ktorý ešte pred odchodom do Banskej Štiavnice absolvoval hromadnú prednášku, stihol v bazéne osedlať nášho nafukovacieho mroža (nemôžem potvrdiť, lebo som v tom čase chystal orientačný beh) a po ukončení podujatia sa vrátil naspäť na Koník ako aj prezidenta SŠZ Martina Hubu, ktorý dostal špeciálne koníkovské tričko a pomohol nám v prípravnom zápase detí proti vedúcim a aj keď sme prehrali nakoniec 6:7 po víťaznom góle Lucie Kevickej, zábavy sme si užili dosť. Napríklad otázka: “Miro, keď ho faulujem, vylúči ma zo SŠZ?“ bola 100-bodová. Večer sme predebatovali rôzne podstatné otázky týkajúce sa slovenského mládežníckeho šachu a v pohodovej atmosfére si načrtli pohľad naň z oboch strán. V odvetnom oficiálnom zápase detí proti vedúcim sme posilnení napríklad aj s Petrom Vavrákom opäť slávne zvíťazili, 3:2 víťaznou penaltou Tomáša Peričku.
Celkovo musím hodnotiť 8.ročník ako veľmi poučný z viacerých aspektov. Dokázali sme úspešne prežiť virózu ktorá odobrala veľa fyzických aj psychických síl nielen deťom ale aj vedúcim. Turnaj bol najsilnejší v táborovej histórii a ostatné sprievodné podujatia ako aj spomínané návštevy určite prispeli k zaujímavosti a zvýšeniu kreditu podujatia. Ako vždy, musím sa poďakovať všetkým osobám, ktoré mi pomohli toto podujatie zorganizovať a verím, že naša spolupráca bude pokračovať aj v najbližších ročníkoch. Vzhľadom k zmene vlastníka rekreačného zariadenia Lovichovec je jasné, že Koník si bude musieť do budúceho ročníka nájsť inú stajňu a aj keď to určite nebude jednoduché, je určite veľká snaha túto ojedinelú detskú prázdninovú šachovú akciu zachovať. Na Lovichovci sme strávili krásnych 7 ročníkov, ale život ide ďalej. Nastal správny čas na zmenu.
V Murecku 5.augusta 2009